Práve som sa ubytovala v jednom motely na kraji mesta. Bola som prekvapená, keď som zistila, aký je svet špinavý. A život v ňom rýchly. Pulzuje, neustále sa mení. Musím si na to čím skôr zvyknúť.

Mala by som si nájsť prácu. Nikdy som nepracovala. Nikdy som ani len neutierala prach, nepostieľala posteľ. Ani raz som neprestrela na večeru. Ani raz. Bože, veď mne pomáhali aj pri obliekaní! Až teraz si uvedomujem, akého šialenstva som sa dopustila, keď som opustila bezpečie rodičovského domu. Celú noc plačem a nadávam si za svoju pochabosť. Ale dúfam, že ráno už budem mať viacej odvahy. Nesmiem sa vzdávať už po niekoľkých hodinách.

Nemám dosť peňazí na jedlo. Väčšinu svojich úspor som zaplatila za ubytovanie. Ani vám nemusím vysvetľovať, že tie úspory neboli nejako početné. Nikdy som nebola v situácií, aby som za seba platila. O to sa starali rodičia a neskôr plukovník. A okrem toho, sídlo som takmer neopúšťala. Peniaze, ktoré som mala pri sebe ani neboli moje, to som sa raz hrabala plukovníkovi v peňaženke, chcela som si ich obzrieť zblízka, tie drobné mince a šuchotavé papieriky a on ma prekvapil, tak som si ich chvatne skryla do vrecka. Chcela som ich vrátiť, ale o on si zrejme všimol, že mu chýbajú a už peňaženku nenechával pohodenú v našej spálni.

Našla som si prácu. Zamestnala som sa ako servírka v čajovni. Celkom som zabudla, že čaj viem servírovať ako kráľovná, mama ma to učila už od detstva. Podľa nej je to jediná povinnosť mladej dámy, každý deň o piatej naservírovať svojmu manželovi šálku horúceho čaju. Tak som teda zamestnaná žena. Nezávislá. Samostatná. Už mi ani motelová izba nepripadá tak zatuchnuto a ošumelo.

Ráno som sa zobudila celá mokrá. Od mala mám taký problém. Neviem či sa mám za to hanbiť. Proste sa v noci pomočujem. Teda, nie vždy. Ale občas. Keď som nervózna. Unavená. Stará mama si myslela, že som prekliata. Ako posledná pokračovateľka rodu mám na pleciach ťarchu hriechov celej dynastie. Raz zvolali všetky ženy z rodiny a celú noc sa pri mojej posteli modlili. Ráno som sa zobudila počúraná. Potom zasa zavolali starú čarodejnicu z dediny. Ani to nepomohlo. Oblievala ma svätenou vodou, mrmlala si zaklínadla popod orlí nos, pľula do každého kúta izby. Ráno som na tom bola rovnako ako deň predtým.

Až keď som mala pätnásť, zistila som, čo na môj problém zaberá.


POKRAČOVANIE NABUDÚCE

 Napínavý príbeh
Komentuj
Napíš svoj komentár