Bežcovi som povedala, že som sirota. Ani o plukovníkovi som sa nezmienila. A na budúci rok sa tiež prihlásim na univerzitu, ak si našetrím dosť peňazí. Každý deň sa naučím niečo nové, niečo úžasné, ale všetko si nechávam pre seba. Nechcem sa pred bežcom prezradiť. Ale už si párkrát všimol, ako nadšene sa tvárim pri veciach, čo sú preňho úplne bežné, banálne. Ako keď sme sa boli korčuľovať na jazere. Alebo keď sme šli tancovať do univerzitného baru. Či len obyčajné ranné správy na mňa pôsobia priam blahodarne, vďaka takým maličkostiam si uvedomuje, že konečne žijem.
Plukovník ma raz prinútil bozkávať sa s nejakou ženou. Nevidela som ju, zaviazali mi oči a spútali ruky. Plukovník tvrdil, že sa mi to bude páčiť, že teraz môžem byť pasívna, ako to mám rada. Najskôr ma bozkával on a potom ona. Rozoznala som ich, nie len vďaka tomu, že plukovník mal pichľavé fúziky. Ona bola nežnejšia, každý jej dotyk ma privádzal do extázy. Najskôr ma zaprisahal, aby som to nikomu nevravela, že to bude naše tajomstvo. Hovoril to presne takým istým tónom, ako učiteľ.
Dohoda bola, že sa budeme bozkávať, ale nezostalo iba pri tom. Dotýkala sa ma po celom tele, na mojich malých prsiach a vztýčených bradavkách, dotýkala sa môjho lona a jej dotyky potom vystriedali plukovníkove dotyky až do mňa napokon vnikol. Nemohla som sa ani pohnúť, obklopená dvomi silnými telami, spútaná a taká bezmocná, zmietaná v protichodných pocitoch vášne a hanby. Tak veľmi som si želala, aby sa to už skončilo a s rovnakou intenzitou som dúfala, že to bude trvať večne. Zaspala som strašne vyčerpaná, ale šťastná a keď som sa zobudila, šatku, ktorá mi zakrývala oči som mala nakrivo, takže som videla plukovníka v pevnom objatí učiteľovej manželky. Miloval sa s ňou tak, ako to robievajú zvieratá, rytmicky a rýchlo, obaja veľmi stonali a ich stony sa o chvíľu miešali s mojimi vlastnými vzdychmi, tak veľmi ma ich predstavenie vzrušilo. Plukovníkovi sa ale nepáčilo, že sa na nich dívam, preto mi znovu zakryl oči a nechal ma tak, neuveriteľne mučenú každým jedným zvukom, ktorý vydali.
Nikdy som sa neodvážila poprosiť ho, aby aj mňa tak pomiloval. Na veľa vecí som sa pri ňom neodvážila.
Bežec na mňa nalieha, aby som sa stretla s jeho rodičmi. Jeho otec vraj vlastní malú firmu v centre a možno by ma mohol zamestnať ako asistentku. Zarobila by som si viac a môj sen o univerzite by nabral reálnejšie kontúry. Stále však váham. Čo ak sa im nebudem páčiť. Čo ak nebudem spĺňať požiadavky o ideálnej partnerke pre ich syna. Bežec ma upokojuje. Vie ma veľmi nežne upokojovať.
POKRAČOVANIE NABUDÚCE
Napínavý príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár