Dala som v čajovni výpoveď. Bežcov otec, podnikateľ, mi ponúkol prácu. Jeho dlhoročná asistentka odišla do dôchodku. Ak si spravím počítačový kurz, môžem ihneď nastúpiť.
Matka vždy dbala na moje vzdelávanie. Pätnásť rokov som sa vzdelávala v rôznych oblastiach. Ovládam niekoľko jazykov. Problémy mi nerobí ani matematika, fyzika či chémia. Často som uvažovala, či tomu vďačím vďaka svojim vlastným schopnostiam a vlohám, alebo tomu vo výraznej miere napomohli tí najlepší domáci učitelia, akých len matka vedela zohnať.
Tancujem balet. Teda, od plukovníkovej smrti som netancovala, ale stáť na špičkách by som ešte zvládla. Viem jazdiť dámske sedlo. Ovládam španielsku dvornú etiketu. Som vlastne ideálna žena, ideálne budúca manželka. Len keby mi všetky tieto vlastnosti boli v dnešnej dobe aj na niečo dobré. Ale matka zrejme vedela, čo robí. Svojou nezmyslenou výchovou si ma k sebe chcela už naveky pripútať. Nepodarilo sa jej to.
Kurz som zvládla na výbornú. Hneď zajtra začínam pracovať u podnikateľa. Veľmi sa teším. Bežec sa teší so mnou a miluje ma ako nikdy.
Raz som sa pred plukovníkom predsa len prekonala. Opýtala som sa ho, koľko mal žien. Opýtala som sa ho to bojazlivo, takmer šeptom, celá červená v tvári, so sklopeným pohľadom. Odvetil, že viac, ako ja mužov, ale keďže ja som mala dovtedy len dvoch milencov, jeho odpoveď ma nijako neuspokojila.
Učiteľ ma naučil základy. Nič veľkolepé. Teraz už viem, že to nebolo veľkolepé. Ale vtedy... vtedy som sa cítila neuveriteľne. Zvodne a príťažlivo. Ako skutočná žena. Keďže som usúdila, že plukovník mal viacej žien, bol predsa len starší a zrejme aj skúsenejší než učiteľ, chcela som, aby ma aj on niečo naučil. Ale on sa len smial. Vraj som absolútne netalentovaná a žiadna jeho rada či ukážka to nezmení. Áno, mohla som mu to povedať vtedy. Že mi krivdí, že TO viem aj lepšie. Ale vždy som sa pri ňom tak trochu cítila ako hlúpa, prostučká husička, ktorá si musí pýtať dovolenie na každý nádych. A ani som ho neľúbila. Prečo by som mala plytvať vášňou a zvodnosťou na niekoho, ku komu cítim stareckú úctu?
Ale niečo mi predsa len ukázal. Ľahol si na posteľ nahý a povedal mi, že mám bozkávať jeho úd. Zdalo sa mi to odporné. Odmietla som, tak mi to teda prikázal. Neodvážila som sa ho neposlúchnuť, zvlášť preto, lebo mi pohrozil mojou matkou. Vraj jej všetko povie, všetko o mojom údajnom panenstve a nechuti plniť si manželské povinnosti.
Najskôr mi to nešlo. Podľa plukovníka som mohla používať aj jazyk, ale ja som ho takmer vždy nechtiac uhryzla či škrabla zubami. Vtedy sa hneval, nadával mi, raz ma aj udrel. Matke potom nahovoril, že som spadla vo vani.
Podnikateľ je na mňa veľmi milý. Tvrdí, že som veľmi pekná a stále sa ma spytuje, či to s jeho synom, s bežcom, myslím vážne. Ja mu ale náš skutočný vzťah trochu zahmlievam. Podnikateľ je veľmi príťažlivý. Neviem, čo to do mňa vošlo, ale asi sa pri ňom správam trochu neprimerane. Aj s bežcom sa milujeme menej. Má pred polročnými skúškami, veľa sa učí. A ja som stále vystavená milým rečiam jeho otca. Neviem, ako dlho ešte vydržím odolávať.
v poslednu dobu ťa nejako zanedbavam, ale včera som sa polepšila. skopirovala som si nejake tvoje veci do wordu, pismo upravila na times new roman, veľkosť 12, nadpis 16 a s fontankou na hlave ťa prečitala vo vani...neviem čo obvykle čitaju ženy vo vani(tipujem že nejaku evitu urbanikovu), ale s Mirkovou mi tam bolo skvele..nabuduce si ťa beriem do virivky
no a k poviedke...skvele ako vždy, dokonca o niečo skvelejšie, tešim sa na pokračovanie..pačilo sa mi, že Marianna bola taka "chaoticka"(ako skakala od opisu jedneho muža k druhemu a podobne). a som rada, že od matky ušla..pači sa mi že si čitateľovi neprezradila, v ktorom roku sa pribeh odohrava(hoci by som dala čokoľvek zato, aby som to vedela)
a aby som nezabudla, idem ešte ohviezdičkovať predošle časti, samozrejme že za 5, ako inak...
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
no a k poviedke...skvele ako vždy, dokonca o niečo skvelejšie, tešim sa na pokračovanie..pačilo sa mi, že Marianna bola taka "chaoticka"(ako skakala od opisu jedneho muža k druhemu a podobne). a som rada, že od matky ušla..pači sa mi že si čitateľovi neprezradila, v ktorom roku sa pribeh odohrava(hoci by som dala čokoľvek zato, aby som to vedela)
a aby som nezabudla, idem ešte ohviezdičkovať predošle časti, samozrejme že za 5, ako inak...