Volám sa Marianna, 7.časť

Dnes ráno som sa zobudila opäť celá vlhká. S radosťou som ale zistila, že to nie je moč, ale niečo iné, hustejšie, lepkavejšie. Mala som zvláštny sen, kde som sa delila o lôžko s učiteľom, plukovníkom, bežcom a jeho otcom. Bolo to magické a neopísateľné, každý ma uspokojil niekoľkokrát. Najviac sa mi to však páčilo s podnikateľom. Rada by som ten sen pretavila aj do reality. Vzápätí si ale uvedomím, že plukovník je už mŕtvy. Už nikdy s ním nezaľahnem.

Keď som si konečne osvojila základy orálneho uspokojovania, tak to plukovník nazýval, náš intímny život sa rozšíril aj do iných miestností v sídle. Predtým sme sa milovali výlučne v spálni, v posteli. Potom však chcel, aby som ho uspokojovala aj v sprche, v čitárni, raz aj pri raňajkách, kedy hrozilo, že nás každú chvíľu prekvapia moji rodičia. Vôbec sa mi to nepáčilo. A ešte viac som k tejto technike zanevrela po jednom rozhovore s plukovníkom.
„Dá sa to praktizovať aj opačne? “ spýtala som sa ho.
„Ako opačne? “ nechápal.
„Že by si takto uspokojoval ty mňa, “ odvetila som celá purpurová.
„Nie, nedá! “

Potom som už takýto druh milovania odmietala.

Moju matku som dnes videla v ranných správach. Bežec sa práve sprchoval, takže nevidel, ako veľmi ma to rozladilo, rozplakalo. Tvrdila, že som už určite mŕtva a že v blízkom čase prázdnu truhlu pochovajú do našej rodinnej hrobky.
„Keby moja dcéra žila, určite by ma nenechala takto trpieť, “ pôsobivo vravela do kamery, so slzami v očiach.

Aj ja som trpela, mami, pomyslela som si zlomene.

Plukovník bol ku mne väčšinou láskavý. Ale nesprával sa ku mne ako k manželke. Skôr ako k milenke. Ako k veľmi hlúpej, nesvojprávne milenke, ktorú by bolo najlepšie zavrieť do spálne a navštevovať ju len v prípadoch najvyššej núdze. Keď tak nad tým premýšľam, predsa len sa ku mne správal ako k manželke. Môj otec sa k mame správal tak isto. Ale matka bola dominantnejšia ako ja. Vedela si vybojovať rešpekt. Vedela si vydobyť úctu. Ona bola pre mňa autoritou. A vlastne aj pre celú rodinu.

Neviem, čo si mám myslieť o manželstve. To moje sa asi nedá považovať za ukážkové. Dnes však bežec chcel vedieť práve to, práve môj názor na manželstvo. Lebo jeho rodina je vraj veľmi konzervatívna a nepáči sa im, že spolu trávime noci. A opýtal sa ma to. Či si ho vezmem.

Raz som sa učiteľa opýtala, prečo sa oženil.
„Pretože som sa zamiloval, “ odvetil prosto a vysadil ma na pracovný stôl.
Chcela som teda vedieť, či už svoju manželku nemiluje.
„Milujem a veľmi. Ešte viac ako pred rokmi, “ zašepkal a vyhrnul mi sukňu.
Stále som doňho dobiedzala, aj vtedy, keď si zhrnul nohavice až po členky, aj vtedy, keď do mňa hladko vnikol. Ako je teda možné, že ju so mnou podvádza?
„Lebo som nemohol odolať, “ usmial sa a začal sa rytmicky pohybovať.

POKRAČOVANIE NABUDÚCE

 Napínavý príbeh

3 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu