Všetkým nezadaným holkám: ČÍTAJTE!!! (plus ako sa vlastne volám)

A prečo? Okrem toho, že budete múdrejšie, s bohatšou slovnou zásobou a väčším rozhľadom, chlapom sa to aj veľmi páči. No naozaj, dnes ma o tom jeden ubezpečil.

Ale pekne poporiadku - ráno som vstávala o piatej. Vzhľadom na to, že mávam štvrtky aj piatky voľné, bola to pre mňa nadľudská úloha, ale zvládla som ju. Už niekoľko dní som totiž zárábajúca nezávislá žena. A navyše aj s akútnym nedostatkom spánku, pretože aj vo voľných chvíľach vstávam pred svitaním. Neznášam nezávislosť!

Sadla som si pekne pohodlne do vláčiku, slniečko medzitým už dávno vyšlo a pekne svietilo a ja som si pripadal veľmi atraktívne v mojich krásnych okuliaroch Muchapuk, ako ich nazýva môj oco. Sadla som si, vytiahla fit tyčinku a otvorila knihu. Už pár dní meditujem nad životopisom mojej menovkyne, Kataríny Veľkej. Ja teda nie som veľká, ale tvrdá. Ale obidve máme rovnako debilné priezvisko a nie len to ma ťahá k tejto obdivuhodnej a slávnej žene.

Asi kdesi v Alekšinciach nastúpil nejaký chalanisko - vlastne chlap. Oblečený v otrasnej teplákovej súprave, s náušnicou v uchu a s melírom, akoby ho osrala sova. Prečo som si ho tak veľmi všímala hneď vysvetlím. Pokúsil sa totiž o kontakt. Najprv očný, ale ja som ho ignorovala a pozerala sa väčšinou do knihy. Potom o moje koleno párkrát zavadil svojim. Okrem toho, že mi to bolo vrcholne nepríjemné, som sa aj odtiahla viac do svojho rohu. Napokon ale prehovoril.

"Čítaš, čo?" opýtal sa a vypol hruď. Keby sa pohľadom dalo zabiť, bol by v tej sekunde mŕtvy. Ale pohľad predsa len nezabíja, tak som iba mlčky prikývla a prečítala tú istú vetu už druhýkrát, to úplne neznášam.

"A čo čítaš?" spýtal sa znovu a zas sa o mňa obtrel kolenom. Ukázala som mu obálku, úplne zbytočne, dovtedy si ju mohol prečítať aj stokrát. Znalecky však pokýval hlavou, akoby to čítal už dávno.

"Cestuješ do školy?" Pozrela som sa naňho a konečne prehovorila, zápornú odpoveď.
"Ale študuješ, však?" Tentokrát som odvetila kladnú odpoveď.

Chvíľku zavládlo spásonosne ticho. Na knihu som sa už vôbec nesústredila, lebo som tušila, že mladý ešte neskončil. Nemýlila som sa.

Naklonil sa ku mne, fakt blízko, bola som takmer nalepená na sedačke a predsa som cítila jeho pach a videla príliš nagélované vlasy. A potom to povedal.

"Ženy, ktoré čítajú, sú sexy."

V nemom úžase som otvorila ústa, ale hneď ich zavrela, keby mi po takom horúcom vyznaní lásky chcel dať aj pusu. Ale, našťastie, nedal mi nič, iba svätý pokoj. A ani to nie celkom. Lebo sa len víťazoslávne usmial, vypol hruď ešte viac, vytiahol mobil....

...a pustil na ňom Rytmusa.

 Blog

69 0 0 0 0

Komentuj

29 komentov k blogu