Prečo sa rozhodla vstúpiť práve sem je pre nás záhada. Krásna a majestátna, dokonalá na prvý pohľad. Drzá a pritom nežne ženská.
Chlapi v rohu obdivne zapískali. Barman sa naďalej tváril unudene. Chlapík pri bare si ani nevšimol, že vošla a nevšimol by si ju zrejme vôbec, keby sa však nerozhodla usalašiť sa presne vedľa neho. Akoby šla na istotu. Akoby potrebovala práve jeho.
Opak bol však pravdou – dnes večer nepotrebovala nikoho, aspoň tak si to naplánovala. Byť dráždivou, nadpozemsky dokonalou, ukázať všetkým, čo má, čo ponúka, čo by mohlo patriť všetkým ale malo by patriť iba jednému.
Chlapík ju ignoroval ešte dlho. Stihol stiahnuť prakticky celú fľašu whiskey, kým mu zmyslami prenikla konečne jej vôňa. Vypýtala si od neho cigaretu. Bol nefajčiar, tak sa zodvihla a poprosila o ňu chlapov v rohu. Ponúkli ju. Odvďačila sa im oslňujúcim úsmevom a ukážkovou chôdzou modelku, ľahkým pohupovaním v bokoch. Mala ich omotaných okolo prsta, všetkých, ešte aj unudeného barmana, ktorý iba kvôli nej oprášil ovládač na starom televízore a prepol na kanál, aký si poprosila.
Len chlapík sa na ňu stále odmietal pozrieť, hoci jej vôňa ho mučila a jej prítomnosť znervózňovala. Nebol opitý, ešte stále nebol opitý, hoci veľmi chcel. Čo teraz? Čo urobí? A čo urobí ona?
Neurobila nič. Dnešok sa opatrne prehupol do zajtrajška a ona tam iba sedela a mlčala, pila víno a sledovala program v televízii. Občas sa nenápadne obtrela o chlapíkove koleno, občas sa naňho vábivo pozrela. Pozývala ho ku sebe, vedel to. Prosila ho o pozornosť. Rozhodol sa až tesne pred záverečnou. Jednoducho vstal a zaplatil. Nevidel síce sklamanie v jej očiach, ale vedel, že to zvládol. Je po tom. Nebude žiadne keby. Teraz odíde domov a tam si to zrejme urobí, najlepšie v sprche. A bude pritom myslieť na ňu.
Dobehla ho na rohu ulice. Vonku bola zima a ona sa neskutočne triasla. Pritúlila sa k nemu, možno v nehynúcej potrebe po živočíšnom teple, možno preto, že po ňom veľmi túžila. Odtisol ju od seba, najprv raz, potom druhýkrát. Tretíkrát ho už ale navyše pobozkala. Po piatom raze sa jej už nebránil.
Domov sa vrátil až nadránom. Neurobil si to v sprche, už nemusel. Len zaspal a znovu s výčitkou. Spravil to zasa.
Domov sa vrátila až nadránom. V byte sa svietilo, akoby ju ktosi očakával. A skutočne, z kresla na ňu žmurkala vysoká mužská postava.
„Kde si bola, vieš koľko je hodín? Ako dlho ma ešte za to budeš trestať?“ zrúkol na ňu, možno z hnevu, no skôr zo strachu.
A ona sa iba kruto usmiala, ako bohyňa pomsty, vyzula si vysokánske ihličky a povedala: „Je to jedna, jedna.“
Blog
Komentuj
6 komentov k blogu
1
elwinko
10. 4.apríla 2010 15:08
veľmi dobre napísaný blog, napínavý až do poslednej chvíľky
3
nemám rada ženské postavy typu:
"dokonalá, drzá, ženská, pohupuje sa v bokoch a všetkých má okolo prsta."
ničím prekvapivé.
"dokonalá, drzá, ženská, pohupuje sa v bokoch a všetkých má okolo prsta."
ničím prekvapivé.
Napíš svoj komentár