Zajtra...

Ležala som na boku a mojím telom prechádzali vlny príjemných triašok. Túlil sa ku mne zo zadu, zabodnutý hlboko do mňa. Mala som pocit, že sa vznietim, vo všetkých tých prívaloch rozkoše a vzrušenia. Pritlačil sa ku mne viac.
"Musíš byť tichšie," zašepkal a svojou dlaňou mi prikryl ústa, "inak ma zajtra mama zavraždí pohľadom."

Niečo som súhlasne zamrmlala, ale viac som nevnímala. Už len jeho, jeho mocné telo, pevné ruky, dlaň na mojich ústach, do ktorej som zarývala zuby a penis hlboko vo mne, ktorý ma privádzal do šialenstva.

Asi o dvadsať minút bolo po všetkom. Vysilení sme ležali vedľa seba, naše telá ešte boli spojené, horúci a spotení. Opatrne zo mňa vyšiel. Obrátila som sa. Sledovala som ho. Úžasný, ostrý profil, jemná línia nosa, tenké pery, mužná brada. Nižšie mocná hruď, chlpatá, chlapská. Pod bruchom ďalšie chĺpky, zoradené v tenkom pásiku. A pod ním - prázdny kondóm.

Vytreštila som oči. Ruka mi ihneď zletela k môjmu vlastnému pohlaviu. Nedýchala som. Asi minútu som skutočne vôbec nedýchla. Pozrela som naňho. Krútil hlavou a v rukách zvieral zrejme prasknutý prezervatív. Obaja sme zaryto mlčali a spracúvali práve zistenú katastrofu.

Konečne som sa nadýchla. A pozrela naňho znovu. Bola som trošku pokojnejšia - o trošičku. Predsa len - sme spolu už tri roky, posledné mesiace si zariaďujeme vlastný byt. Poznáme si navzájom rodiny. Boli sme spolu na dovolenke. Staral sa o mňa, keď som ochorela na salmonelu. Bozkávala som ho s niekoľkotýždňovým strniskom - hore aj dole. Možno by nebol až taký zlý nápad, keby sme sa pohli o kúsok ďalej.

Neviem, čo ma zabolelo viac. Či to, že by sme mohli práve počať, alebo strach a rozhodnosť v jeho očiach.
"Hneď zajtra ideme do lekárne. Snáď tam budú mať nejakú tabletku," povedal a vyskočil na rovné nohy. Obliekol sa, bozkal ma na dobrú noc a odišiel dolu schodmi do obývačky, kde mu mama pripravila nocľah.

Mňa nechal samú, vyplašenú. Prevliekla som si cez hlavu tričko. Dotkla som sa svojho brucha, svojich pŕs. To všetko by bolo pripravené. Ale nič z toho nebude. Prevrátila som sa na druhý bok a zhasla som lampičku na nočnom stolíku. Ak sa aj v mojom tele práve teraz konajú zázraky začínajúceho života, všetko bude márne. Zajtra potratím.

 Blog

36 0 0 0 0

Komentuj

12 komentov k blogu