- Musíme sa prestať vídať, povedala do ticha auta a na obnažené telo natiahla tričko. Bola ešte celá spotená, vlasy strapaté a veľmi potrebovala cigaretu. Bez pravidelnej dávky nikotínu jej to veľmi nemyslelo.
- To hovoríš vždy, odvetil s úsmevom a tiež sa pomaly obliekal - a vždy mi na druhý deň zas zavoláš. A ja prídem. Som tu len pre teba.
Usmiala sa. Vedela to. Že je tu len pre ňu. Ale pre ňu tu bol aj niekto iný. Niekto, koho svojimi hlúpimi činmi škaredo podvádzala za chrbtom.
- Dnes to myslím vážne. Toto bolo naposledy.
Vystúpila z auta a zapálila si. Myseľ sa jej rozjasňovala, pľúca plnili blahodarným dymom a musela uznať, že on má pravdu. Spraví to zas. Zas bude neverná. A chcela by prestať, veľmi by chcela, no nejde to. Na promiskuitu nie sú náplaste, ako keď sa dvetisíckrát pokúšala prestať fajčiť. Zahasila špak zatlačením do lesnej cestičky. A zasa si nastúpila.
- Budeme pokračovať? Mám na teba ešte chuť, povedal prosto, položil ju skúseným pohybom na sklopené sedadlo, vyhrnul tričko až nad prsia a prisal sa jej na krk.
Zapriadla ako mača.
Nebránila sa mu. Veď načo aj? Svedomie stratila už dávno. Pôjdem rovno do pekla, pomyslela si s úsmevom, pretože prstom ľahko vkĺzol do jej vnútra.
- Povedz, že to chceš a ja budem pokračovať, zašepkal jej do ucha.
- Chcem, veľmi to chcem...Ale nemali by sme.
Odtiahol sa od nej, aby si nasadil prezervatív.
- Nemali by sme piť, fajčiť, jesť sladké, jesť mastné, jesť vysmážané, huliť trávu, mať predmanželský sex...A aj tak som to vsetko spravil...
Pomilovali sa a bolo to také ako vždy. Ona kričala a jemu sa to páčilo. Potom sa obliekli, nastavili sedadlá do vzpriamenej polohy, naštartovali a vycúvali z húštiny.
Po ceste domov stiahla okienko a vyhodila z neho krabičku cigariet. Oddnes končí s oboma svojimi zlozvykmi.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.