Takú, ktorá nás v rýchlosti pohltí, zachváti, strhne. A chvíľu postačuje. Chvíľu dáva, chvíľu sa stará, chvíľu je osudová. Lenže potom sa preberieme a znovu si uvedomíme, čo naozaj v hĺbke skrývame. Aké sny, aké túžby, aké požiadavky. Vtedy je už ale neskoro. Lebo cítime a cítiť budeme. Možno už sa nevráti tá osudovosť, ale stále je to láska. Možno už nie romantická, ale stále existuje. A len tak ľahko nezmizne. A keď sa objaví možnosť, keď sa náhodou zniekadiaľ vynorí to, čo si skutočne želáme, nevieme, čo robiť.
Ľudia sú iní. Každý je iný a my všetci sme iní. Sme iní inak. On je iný, lebo má rád detské rozprávky. Oni sú iní, lebo nepodporujú masové názory. Ona je iná, lebo vníma to, čo iní nie sú schopní ani len vidieť. Bojíme sa vecí, ktoré sú hlúpe. Odsudzujeme ich, ničíme.
Ľudia niekedy nevládzu. Všetko sa im zdá priťažké, ťažšie než vrecko zeleniny z obchodu na rohu. Ťažšie než susedov malý syn. A bolestivejšie než krik upálených čarodejníc.
Ľudia sa niekedy boja. Slnko príliš páli, zima je prituhá a červená je vyblednutá. Čo ak vybledne úplne? Bude víno už len biele?
Samotári sa cítia ešte osamelejšie, pretože sa musia skrývať. Skrývať za inú orientáciu (lebo byť gay je dnes trend ... ), skrývať do role drsného chalana či dievčaťa, ktoré ide aj za keksík. A tí spoločenskí? Tí sa cítia osamote už len preto, že je to občas IN.
Láska sa preceňuje a podceňuje.
Preceňuje sa naozaj extrémne. Nezachráni vás vo chvíli, keď už ste jednou nohou v hrobe. Nedodá vám kyslík. Nenahradí ani stravu, ani tekutiny. Motýle v bruchu? Kdeže, len ste sa prežrali a je vám navracanie, pretože milovaná osoba vám zdvihla tlak. Alebo zdvihla ... ? Podlomené kolená? Nedostatočný pitný režim alebo priveľa cukru. Moja, nežer toľko.
Podceňuje sa menej, no aj tak to stačí. Trávite s ňou či ním čas. Veľa času. Núti vás plakať, smiať sa, nadávať. Vypúšťať to zo seba von, alebo opačne, dusiť v sebe. Mení vás a vy aj tak nevidíte, že aj to je láska. On a Ona netvoria lásku. Osobnosti. Charaktery a povahy. Nátury. Nálady. Vnemy, hodnoty, reakcie. To, že zrazu rozoznáte vône ľudí. To, že lepšie kombinujete farby. To, že hudba je zrazu hlasnejšia, krajšia. To klišé, keď má on pekné ruky a oči a ona je roztomilá aj v teplákoch. Predsa len ide o Jeho a o Ňu. No musia byť doplnení, musia byť pochopení a musia si uvedomiť samých seba.
A prvom rade si musia zaslúžiť voju vlastnú podstatu, aby si zaslúžili aj niečo iné.
Denník
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár