A teraz pôvodný blog:
Nuž, ako iste všetci viete, neotravovala by som vás svojim ďalším blogom, ak by sa mi nestala vážna a neočakávaná udalosť, ktorá načisto zmenila môj život...
Tak som si včera večer(skôr to bolo v noci) kráčala do kúpeľne, len tak nevinne za úmyslom vyčistiť tie lopaty čo mám miesto zubov, netušiac, aká hrôzostrašná udalosť sa stane v nasledujúcich sekundách... Vošla som dnu, zasvietila svetlo a...nič (tu ste čakali niečo dramatické že Zavrela som dvere (bola za nimi tma a ako je dobre známe, z tmy môže zrazu čokoľvek a ktokoľvek vyskočiť - to samozrejem nie sú len moje vsugerované predstavy , zavrela som okno, ktoré bolo síce len vyklopené ale netúžila som po hmyze, priťahovanom svetlom, lietajúcom okolo mojej hlavy (niečo také dokáže úplne skaziť tú idylickú chvíľku, keď ste tam len vy a vaše zuby...to nemalo vyznieť poeticky a vtom sa to stalo.
VYLETEL
ODTIAĽ
KOMÁR!
Zo zatvoreného okna! Dobre, nie som si tak celkom istá, že tam nesedel už predtým ale aj tak. Nenávidím komáre! Je to zrejme jediný druh hmyzu, ktorý nedokážem bez problémov zabiť (dobre, tú moľu v mojej izbe musela ísť minule zneškodniť mladšia sestra, ale tá bola fakt veľká, takže to sa neráta , no proste keby to bol pavúk, taká menšia moľa, včela, mucha alebo čokoľvek iné, bolo by to v tom momente mŕtve. Ale na moje nešťastie to bol komár. Hnusný, veľký, s obrovskými nohami a krídlami (ktorý by ma ani nebodol, lebo viem že to robia iba tie malé samičky - jedna z mála vecí ktoré si z biológie pamätám a rútil sa priamo proti mne.
Zľakla som sa tak, ako už dávno nie a odskočila som na druhý koniec miestnosti, čo bol výkon možno lepší ako pri mojom skoku do diaľky na telesnej, no proste čo najďalej od tej potvory. Komár si zatiaľ vybral inú trasu, začal vrážať do stien a tak podobne, veď si to viete predstaviť, ale ja som si už vsugerovala že jeho cieľom je dostať mňa (neviem ani ako, keďže po mojej krvi zrejme netúžil . Najprv som chcela utiecť, ale myšlienka na hrdinský čin mi zaimponovala viac. To som ale nevedela do čoho sa púšťam.
Rozhodla som sa pre taktiku tichého vyčkávania a náhleho útoku. A tak som čakala...A komár si narážal do stien...a ja som čakala...keď vtom, práve vo chvíli, keď som to chcela vzdať, rozhodol sa ostať na mieste. Samozrejme si vybral stanovište na najvyššom bode našej kúpeľne, ale bola som príliš pevne rozhodnutá ho zlikvidovať, aby mi to prekážalo. Tak som začala hľadať vhodnú zbraň. Ako prvá mi do oka padla prázdna škatuľka od zubnej pasty, ktorá bola neviem prečo na zemi (niektorí jedinci sa nevedia trafiť do koša...ehm ja som to nebola), zdvihla som ju a pomaly som sa priplížila k tej dlhonohej dlhokrídlej svini (pardon za výraz).
Stačil jeden šmah a...komár si lietal ďalej, ešte viac rozrušený ako predtým. Použila som teda rovnakú taktiku ako predtým a keď si konečne sadol na okno, bola som rozhodnutá sa tentokrát trafiť. Stalo sa! Komár ležal omráčený na kachličkovanej parapete a ja som predvádzala tanec víťazov (našťastie len vo svojej hlave). Ešte jedna rana istoty a pobrala som sa k umývadlu, naplniť cieľ svojej cesty do kúpeľne. Avšak celý čas som mala zvláštny pocit, že bitka ešte nie je pri konci. A naozaj, keď som sa po poslednom zastavení kohútika otočila, aby som skontrolovala tú mŕtvolku, mŕtvolka sa zrazu hýbala. Komár, ktorý mal byť už päť minút mŕtvy, žil!
Toto som nemohla nechať len tak, ale napriek tomu som ho chvíľu pozorovala, aby som vedela do akej miery je schopný svojich životných funkcií. Ten sa zatiaľ odplazil na koniec parapety, chvíľu z nej len tak visel a potom sa pustil dolu, na moje šťastie však už nevzlietol. Rozhodla som sa mu teda zasadiť posledný úder. Do ruky som vzala predtým použitú krabičku, podišla som k nemu a...
Leží tam doteraz, ako moja trofej výhry nad tou háveďou a ako symbol vyhratej bitky... Len dúfam, že dnes nebudem musieť bojovať v podobnej. Možno sa mi jeho druhovia budú chcieť pomstiť... Ak áno, lúčim sa s vami. Ak nie, uvidíme sa nabudúce...
A na záver, absolútne nesúvisiaci text pesničky Palec od Chiki Liki Tu-a :
Bolí ma na mojej nohe palec,
natieram si naňho od starej mami šmalec
Stále nepomaha,asi kostička mi praskla,
a tak som celú nohu napchal do skla od šmaľca
Záchod
Komentuj
3 komenty k blogu
1
benci
1. 7.júla 2008 16:14
zaujimaveeeeeee
Napíš svoj komentár