Teda až na to že som mala voľno.
No to ale počas skúškového na vysokej nebolo nič výnimočné a ešte toho že náš barák bol stále ešte hore nohami od poslednej prerabky obyvačky.
Mamina zahlasila že mam isť na cintorín zaliať kvety.
Už pár dní bolo horúco a nepršalo.
bol začiatok júna a búrky sa len plano vyhrážali.
Tak som vstala,prezliekla sa zobrala ako vždy aj tri kahance a odišla.
Prišla som tam, zapálila dva kahance na bakinom a dedkovom hrobe, zobrala krhlu poliala,vyhodila nejaké spálené sirky,chvílu postála premýšlajúc pri hrobe, prežhnala sa a odchádzala preč s krhlou a kahancom v ruke.
A zrazu som to počula.
Vo svojej hlave.
opusti ho kým bude neskoro.
Zarazila som sa.
Niežeby sa mi to že mi radia a nielen na cintoríne nestávalo bežne, ale ako vždy ma prekvapilo že zas a znovu vedia na čo myslím v hĺbke duše a nad čím váham.
Odložila som krhlu na miesto a kráčala k daľšiemu hrobu. K hrobu môjho uja.
Tam som len zapálila a prežehnala sa.
Schytila nejaké staré dohorené kahance a išla ich vyhodiť.
V hlave mi znovu zaznelo opusti ho kým bude neskoro.
Ale nemôžeš to urobiť hocikedy.
Musíš to skončiť v deň keď ste sa zoznámili.
Ok to by šlo.
Ale musíš to urobiť aj v hodinu kedy ste sa dali dokopy.
A viem ja koľko bolo hodín keď sme sa dali dokopy?
Tri.
Nebola som si istá ale o tretej?
No keď to tvrdí.
No tak to bude asi problém kedže sa vídame väčšinou večer.
Tak mu pošli list alebo sms.
Nie toto musím urobiť osobne.
Hádala som sa s hlasom v hlave.
Potom som vyšla z cintorína a zamierila domov.
Avšak v hlave mi rezonovalo opusti ho kým bude neskoro a márne som sa snažila prísť na to prečo by malo byť neskoro.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár