Konečne 17...už som skoro dospelá
Už onedlho mi nikto nebude môcť howoriť čo áno a čo nie
Budem úpne slobodná
No, ešte rok musím wydržať!
Keď som sa ráno zobudila cítila som sa weľmi napätá a neswoja
Aj keď je prawda, že moje zlé tušenia sa nikdy nenaplnia.
Kľudne som wstala z postele a priprawila som sa na ďalší nudný deň.
Už som presne wedela ako bude prebiehať...presne tak...ako wždy.
A mala som prawdu...wšetko bolo rownaké..až do ôsmej hodiny wečer.
Wtedy u nás doma zazwonil zwonček...keď som šla otworiť wo dwerách stál člowek ktorého som newydela už wečnosť...Bol to môj kamarát Sebastián.
Hneď som ho zawolala dnu a pustili sme sa do wyčerpáwajúceho rozhoworu.
Porozpráwal mi úplne wšetko..čo robil keď sme sa newydeli, čo nowého sa naučil (hrať na gitare) wraj si z kamarátmi založili ozajstnú skupinu.
Jeho žiwot mi pripadal úžasný.
Stretáwali sme sa každý deň, boli sme nerozlučný.
Až jedného upršaného dňa zamnou prišiel a powedal mi niečo čo zmenilo celý môj žiwot.
Wraj sa domňa už pred neakým tým časom zaľúbil, no newedel ako mi to má powedať...bola som ako w siedmom nebi...weď predsa on je ten perfektný.
Začali sme spolu chodiť...wšetko bolo super
Chodili sme spolu wšade...wždy som bola w prwom rade na ich koncerte.
No tie koncerty sa mojím rodičom nepáčili,
pretože weľmi často boli až neskoro wečer.
Stále sa ohrádzali tým, že ešte nemám 18. Po neakom čase ma na ne prestali úplne púšťať.
Zo Sebastiánom sme si mysleli, že sa to wyrieši, že sa umúdria.
No, prešli 3 mesiace a oni stále trwali na tom, že nemôžem na tie koncerty chodiť.
Ale za tie 3 mesiace sa niečo zmenilo...Sebastián.
Prestal sa o mňa akoby zaujímať.
Newedela som čím to je, ale mala som zasa ten zlý pocit ako w ten deň, keď sa Sebastián wrátil.
Mala som zwláštny pocit, že to neako súwisí.
W ten wečer mali mať koncert a Sebastián sa ma už asi po piaty krát nepokúsil wziať tam.
Dokonca sa ani neukázal.
Mala som toho dosť...rozhodla som sa na ten koncert ísť.
Wyliezla som won oknom a utekala do hali.
Chcela som sa dostať do prwého radu a to sa mi aj podarilo.
Keď wyšli na pódium začali hrať prwý song, ktorý Samo (spewák) wenowal swojej priateľke. Sebastián sa pritom iba pousmial a začali hrať.
Bola som šťastná, že myslí na mňa. Koncert som si užila, no zdalo sa, že Sebastián ma newydel.
Po koncerte zišiel dolu do publika, rýchlo som sa rozbehla za ním...znowa som mala ten zlý pocit.
A w tom momente som ho uwidela ako sa bozkáwa s mojou sestrou Kiarou.
Nemohla som tomu uweriť. Ako ma mohli obaja takto podraziť? ? ?
Utekala som domow...mama už sedela w kuchini a čakala, ale keď uwidela slzy w mojich očiach dala mi jednu otázku: , , Už wieš o Kiare a Sebastiánowi, wšak? ? "
Z hrôzou w očiach som na ňu pozrela a nemohla som tomu uweriť.
Zawrela som sa do kúpelne a do rúk som wzala žiletku.
Preťala som si ňou žili.
Keď mi tiekla krw jediné na čo som myslela bol on...jeho bozky, jeho pohladenia...jeho slowá lásky.
Newedela som, či som urobila dobre, no wedela som, že už žiť nechcem.
Myslela som na pieseň ktorú mi napísal:
Chcem ťa objawiť,
chcem aby si wedela, že ťa milujem,
milujem takú aká si.
Si mojím wšetým...si mojím snom
Si mojou láskou...mojou láskou jedinou...
Až pri poslednom mojom wýdychu som si uwedomila, čo mal znamenať ten zlý pocit.
To ma moje podwedomie warowalo pred jeho podwodmi.
Už dopredu som wedela ako to dopadne, len som tomu odmietla uweriť.
A teraz, keš tu umieram, wiem, že už tú prawú lásku nikdy nezažijem.
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár