pozries hore nad seba
vidis hviezdy mesiac a kus neba
a nieco v tebe to drave
ti vravi ze to je to prave

Vides von v evinom ruchu
rano po tebe nebude ani slichu
kracas po ceste anjelou
s tvarou smelou

Necitis bolest ani vietor
citis len zi si smrtelny tvor
zrazu sa rozosnezi
a tebe to tvoju cestu stazi

Napriek tomu pokracujes dalej
i ked mozno si na strane zlej
uz ani necitis telo svoje
a uz vies ze nieje tvoje

Lahnes si do snehu bieleho
a nieto toho vyvoleneho
co zachrani TA pred smrtou
a vezme si ta s radostou

Pretoze Ty niesi v rozpravke
a ani princezna niesi
tak necaj princa co ta vzkriesi
a tom mozes jedine snit
aj ked kricis "tu som prid"!
nepride...
Pretoze taki uz na svete niesu
co pre teba modre neba znesu

Tak si sama stratena
a nikdy nebudes najdena
sneh ta zahali ruskom taja
aj na konci kraja

Ty nezomries ,len zaspis
a sice sa uz nikdy nezobudis
ale pojdes do krajiny o ktorej tolko snis

Lezis...

Jedna vlocka...
Druha vlocka...
A uz sa ti zatvaraju ocka

Zaspala si ...

 Báseň
Komentuj
Napíš svoj komentár