no v mojom srdci počuť len škrekot čiernych vrán.
Cítim sa tu sama, hoci ľudí okolo mňa je tu veľa,
nerozumiem im a to je niečo čo by som veľmi chcela.
Tipujem, že čo chcú počuť, čo mám vravieť, urobiť.
Ako len som sa mohla do iného sveta narodiť?!
Môj svet je celkom odlišný, je taký..príliš jednoduchý
a keď sa o tom s niekym rozprávam, vyzerá to, že je hluchý.
A tento druhý svet, svet plný hluku a nenávisti,
svet plný strachu, bolesti a podlej závisti
je ako oceán plný utrpenia, ktorého nebadať dno,
je ako pavúčia sieť a aj keby si chcel, neopustíš ho.
Ja žijem vo svete, kde je len prázdnota,
som tu len je, myšlienky, spomienky a samota.
Hráme na dve struny, no každí iný tón,
prosím, už chcem z tohto bludiska von.
Musím sa zmieriť s tým, že nenájdem spôsob, harmóniu.
Ako žiť v oboch svetoch? Ako vytvoriť melódiu?
Stojím tu-na križovatke dvoch svetov-bez nádeje.
Kamže ma len krutý vietor, kamže ma len zaveje?
Stojím tu a premýšľam,či hádam nebude lepšie zostať?
Zostať tu- na križovatke, na tomto rázcestí ďalej stáť.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár