kde už nikto nie je sám.
Obuť sa a odísť tam,
kam sa rada zatúlam.
Len tak skočiť, letieť tam,
kde aj chudák všetko mal,
kde sa každý vždy len smial,
bez obrazu nie je rám.
Lepšie ako kráčať bosá,
keď do nôh zarýva sa ranná rosa.
Lepšie ako stále sa len skrývať,
márne je učiť sa s okolím splývať.
Lepšie ako hľadať slová ľútosti,
ktoré stratia sa v minulosti.
Je obuť si svoje topánky,
vstať a týčiť sa do diaľky.
Nechať svoj hlas dlho znieť,
ísť a neobzrieť sa viac späť.
Brať minulosť ako istú,
nenechať, nech mení teraz tvoju cestu.
Nemať strach z toho, čo sa ti má stať,
ak máš opäť spadnúť, musíš byť pripravený vstať.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár