Nevidia ma Nevedia kto som Všade vôkol tma Kým neprepadnem snom Kade vidím vládne túžba moci ukrutná Kde okradnú o oči aj slepého Všade vidím tých poberačov mýtneho Darmo hľadať spásu v slzách tejto básne Je to strata času Sviečka aj tak zhasne Čoskoro pohltia ma plamene temnoty Zatvára sa posledná brána do tajomnej komnaty Ostala len nádej ako v tej knižke o dievčine malej a jej truhličke Bola len príliš zvedavá a vynieslo ju to na vrchol Tak ber čo ti život dáva Spomeň si, na čo si už zabudol To najcennejšie sa stráca v pamäti najtemnejších kútoch Spomeň si, čo je ozajstná krása Čo je láska, dobre, ľútosť... Blog 3 0 0 0 0 Komentuj