Nevidia ma
Nevedia kto som
Všade vôkol tma
Kým neprepadnem snom

Kade vidím
vládne túžba moci ukrutná
Kde okradnú o oči aj slepého
Všade vidím
tých poberačov mýtneho

Darmo hľadať spásu
v slzách tejto básne
Je to strata času
Sviečka aj tak zhasne

Čoskoro pohltia ma
plamene temnoty
Zatvára sa posledná brána
do tajomnej komnaty

Ostala len nádej
ako v tej knižke
o dievčine malej
a jej truhličke

Bola len príliš zvedavá
a vynieslo ju to na vrchol
Tak ber čo ti život dáva
Spomeň si, na čo si už zabudol

To najcennejšie sa stráca
v pamäti najtemnejších kútoch
Spomeň si, čo je ozajstná krása
Čo je láska, dobre, ľútosť...

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár