Je tu sobota ráno. Deň odletu. Skoro ráno vstávame, keďže 8:35 máme odlet z bratislavského letiska. Ja s Mišom spíme u Martina na byte, ešte večer o 23:00 sme boli tlačiť letenky u Martina v robote. O tom ale Tono s Marošom nevedia, lebo spali u Marošovej segry. Ráno si voláme, že čí je všetko v poriadku, hovoríme, že hej, online check-in urobený, ale mierne klameme a hovoríme, že letenky sme nemali kde vytlačiť. Celkom nám to zožrali. Náhodne sa stretávame v BA pri tržnici, objímame sa, ľudia po nás kukajú, čudujú sa, kde sa v nás berie toľko radosti v sobotu skoro ráno. V autobuse riešime, kde a ako vytlačíme letenky, že veď snáď na letisku to poriešime. Prichádzame na letisko, Tono uvidel otvorené okienko na informáciach, tak reku ide sa tam spýtať. My s Mišom sa vnútorne dusíme smiechom, letenky su v bezpečí, vytlačené, v mojej taške. Tono sa pýta tety, či by bola taká dobrá a vytlačila nám ich, kuká na neho ako puk, my nenápadne podsúvame letenky, Tono sa usmieva, milo pozdraví tetu, že ďakuje a odchádza. Začína sa aj s Marošom smiať, nálada je dobrá. Prechádzame cez kontrolu, všetko v poriadku. Dojedáme raňajky, Mišo samozrejme vykydol časť svojho ochuteného tvarohu na zem, tak sa robíme, že my nič. Vchádzame do lietadla a odteraz sa začína frmol, lebo v Miláne prestupujeme z letiska v Bergame na letisko Malpensa, čo je od seba vzdialené asi 2 hodiny cesty. Prilietame o cca 10:00 a odlietame o 14:30. Takže je to tesnotka. Vystupujeme z lietadla, bežíme von z letiska. Pôvodný plán bolo chytenie taxi, ale ten pýtal 15€/osobu, čo je nenormálne, našťastie ale pred letiskom akurát stojí MHDčka, ktorá jazdí do centra Bergama, kde potrebujeme chytiť vlak. Lístok stojí 2,1€. Našťastie stíhame, vystupujeme na vlakovej stanici asi po 10. minútach. Teta nám v autobuse ešte ukazuje, kde kúpiť lístky na vlak, rýchlo vystupujeme, lístky kupujeme v novinovom stánku (3,85€), pribiehame k poschodovému vlaku, tam nám lístky ešte kontroluje sprievodca, nastupujeme a vlak odchádza. Zasa tesnotka. Vlakom ideme asi 45 minút do Monzy. Tam máme na prestup asi 20 minút, čo je luxus, kupujeme lístky v automate na centrálnu stanicu v Miláne (2,1€). Cesta trvá len pár minút. Vystupujeme na vlakovej stanici, ktorá je obrovská, chvíľu nám trvá, kým nájdeme automaty na lístky. Samozrejme sme najprv našli automat na kartu, potrebujeme však na hotovosť, našťastie je hneď vedľa. Kupujeme lístky na vlak na letisko (10€). Cesta trvá opäť asi 50 minút. Vystupujeme na termináli 1, letíme však z dvojky, využívame preto autobus, ktorý jazdí medzi terminálmi zadarmo. Cesta trvá asi 10 minút. Čas sa nám kráti, napätie stúpa. Samozrejme to stíhame len tak tak, lebo rady bezpečnostnú kontrolu boli dosť dlhé. Pri vstupe na lietadlo nám berú batožinu, lebo je ževraj veľká, ale my schovávame štítky z ruksakov, aby ich nevidel personál a darí sa nám batožinu preniesť na palubu. Let trvá približne 3 hodiny. Hneď po vzlietnutí máme krásne výhľady na Alpy, neskôr španielske pobrežie, Gibraltár a Afriku. Pristávame o 16:40 miestneho času v Casablance (hodinový posun dozadu oproti Slovensku). Hneď dostávame teplotnú facku, vonku je asi 25 stupňov, čo je dosť veľký rozdiel oproti počasiu na Slovensku. Najprv meníme peniaze na dirhamy, potom kupujeme vodku a potom ideme vybaviť auto. Je tu veľa spoločností, ale veľa pochybných, ktorí sa nás snažia prehovoriť za super podmienky, ale boli sme upozorňovaní, nech sa nedáme takýmito spoločnosťami zlákať, lebo stáva sa, že auto požičajú, potom ho sledujú a okradnú vás. Preto zisťujeme možnosť požičania iba v známych spoločnostiach ako je AVIS, HERTZ alebo EUROPCAR. Ceny sa nám však zdajú privysoké oproti tomu, čo bolo na internete. Sme z toho zúfalí. Po chvíľke nás napadne jedna múdra vec. Voláme Martinovi, nech skúsi na internete zarezervovať hneď teraz auto, darí sa mu. Vraciame sa do požičovne, že už máme rezerváciu, ujko na nás kuká ako puk. V tom momente mu v systéme vyskočila rezervácia, tak už bol spokojný. Ďalší problém nastal, keď trebalo zložiť zálohu 1500 €, lenže nikto takú čiastku na karte nemal, tak sme vyskladali asi po pol hodine kombinovania súm z troch kariet túto sumu a auto bolo konečne naše – Dacia Logan – 201 € na 7 dní, teda na jedného to vyšlo cca 50 €. Celkom v pohode cena, aj keď sme pôvodne chceli niečo naftové, lebo tá je tam lacná (okolo 0,9€), benzín stál okolo 1,1€. Autom sme sa teda vybrali smerom ku Casablance, kde sme chceli vidieť nočnú mešitu Hassana II s najväčšou mešitou na svete. Asi po pol hodine sa dostávame z letiska do mesta, kde však blúdime v nočných uličkách, žiadne značenie, chaos na uliciach, žiaden systém. Nakoniec sme ju našli, osvetlené však nebola skoro vôbec, tvoril sa opar nad oceánom, ktorý je hneď vedľa mešity, trochu sme pofotili a šli sme ďalej smer Rabat. Ideme po pobreží, je noc, do Rabatu prichádzame okolo 1:00 hod v noci. Po ceste vidíme kadečo – motorka s prívesom, v ktorom sedelo asi 20 chlapcov alebo strom, ktorý rástol uprostred cesty, všade okolo asfalt. Po dlhšom hľadaní v Rabate sme našli ubytko za 200DH – 20€ na izbu, teda 5€ na jedného, čo je lákavá cena. Ubytko teda žiaden luxus – jedna izba, 4 postele s pochybnými dekami a vankúšmi, umývadlo s niečím neidentifikovateľným vo vnútri, okno zatvorené len silou vôle. Záchod vonku na chodbe – turecký, sprcha vonku na chodbe – treba vidieť, nedá sa popísať. Večer teda otvárame vodku, pripíjame si na šťastný príchod do krajiny a mŕtvy zaspávame.
Denník
Komentuj
2 komenty k blogu
1
anjeliceq
21. 3.marca 2014 22:13
dost odvaha soferovat po maroku v pozicanom aute xD pozeram ze ste mali slusny rozpocet,my sme spravili 15dni za 120eur na dvoch ludi komplet vsetky vydavky
2
@anjeliceq vieš čo, potom sme si zvykli, trúbili sme ako blázni aj my žiadna nehoda, nič, iba jedna pokuta a tak ked ste išli stopom, to je iné ale myslim, že 5eur na noc nie je zlá cena, tento trend sme držali celý čas
Napíš svoj komentár