Prepadol ma pocit, pocit niekam ísť, cestovať, poznávať nové miesta, zbierať zážitky. lebo cestovanie je droga, ktorá vás núti ísť ďalej a ďalej a stále chcete viac a viac a kedže som ešte stále študentka, chcela by som čo lacnejšie a lacnejšie.
Sedím tu a pred a v celej izbe mám fotky z miest, kde som bola, kde som nechala kus seba a kde to miesto zasa nechalo kus vo mne... pozerám sa nane a to ma ešte viac núti myslieť na to ako a kam by som znova šla. Ale vrátim sa k tomu filmu. Na konci filmu bola použitá jedna myšlienka:
"Happiness only real when shared"
A dostávam sa ku koreňu veci. Cestovať sama? To nie. Darmo zažijem milión krásnych vecí, darmo budem vidieť tie najkrajšie miesta, keď sa nebudem mať s kým podeliť o tú radosť. Mala som priateľa a to bol možno jeden z dôvodov, prečo sme sa rozišli. Iný pohľad na vec. Vo mne žije akási túžba po dobrodružstve, po zážitkoch, žije vo mne akási vášeň. Lenže kde hľadať tú dušičku, ktorá by bola rovnako nadšená pre vec ako ja? Tú dušičku, s ktorou budem to šťastie zdielať? Ako som tak nahliadla na pokec a uvidela som, čo tam ľudia píšu na to "sklo" a aké požiadavky si kladú, nechápala som. A keď mi nebodaj niekto napíše a nebodaj použije tieto tri za sebou nasledujúce vetičky:
- Ahoj
- Ako sa máš?
- Čo porábaš?
- tak tento človek má u mňa prehraté. Potom sa pýtam sama seba, kde sú tí dobrodužní ľudia? Alebo ani nie, že kde sú, ale či vôbec existujú, či existujú ľudia s tou vnútornou vášňou, šarmom a humorom a vôľou žiť... áno, voľou žiť a nie prežívať...
...wanna go somewhere...
...wanna see something...
...wanna feel everything...
___WANNA LIVE____
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
rockdominika
20. 2.febuára 2012 18:01
ja som
Napíš svoj komentár