Hlavu mám v oblakoch, myšlienkami som niekde úplne inde. Nedokážem sa sústrediť na nikoho a na nič.
Niekedy si hovorím že by som sa nemala brzdiť. Sama kamarádke hovorím, že nepozná hranice. Že prestáva mať nad sebou kontrolu. Ale veď ja robím to isté. V poslednej dobre mi robí problém zadržať v sebe túhu a všetky slová, o ktorých viem, že ich vyslovenie veľa ľudom ublíži. Obhajujem sa vetami, že taká proste som, že rada jednám úprimne a narovinu. Ale nemala by som niekedy byť aj tá slečna Záhadná? Ktorá uzavrene nekomunikuje o tom, čo ju trápí, čo jej vadí, čo chce a ticho a podradzuje väčšine. Prečo stále padám do tých istých problémov a nie a nie sa poučiť? No pretože ma to sakra baví!

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár