Mp3-kové dievča

Kráčala ulicou. Hlava mierne sklonená, zasnený pohľad. Občas sa jej pery nebadane pohli.
Ofina, padajúca do očí, zakrývala časť jej jemnej, detskej tváre.
Bola to ona.
To zvláštne dievča.
To dievča z iného sveta.
To dievča z mp3.
To dievča, ktoré žilo vo svete vlastných snov. Pesničkových snov.
Akoby sa jej okolitý svet netýkal. Týkala sa jej len hudba, hrajúca do jej uší. Hudba, ktorú mohla počuť len ona. Dva kábliky vedúce do jej zvukovodu. Vďačila ľudstvu za tento vynález.
Mohla za uzavrieť do vlastného sveta, nič iné nevnímať.
A práve to tak rada robila.
Už dávno prestala hľadať pochopenie. Už dávno prestala hľadať súcit. Lásku, priateľstvo či čokoľvek iné.
Vedela, že tu nájde všetko. Tu v jej vlastnom svete. Stačilo si len strčiť kábliky do uší.
Mohli na ňu kričať, volať ona nič nepočula. Počula len to čo chcela. Počula len hudbu, ktorú nadovšetko milovala.
Práve tu sa mohla odreagovať od každodenných starostí.
Práve tu ju všetci pochopili.
Práve tu sa necítila osamelá.
Práve tu vo svete mp3.
Nikde inde len tu.


Inak neviem či mám dobre napísaný ten nadpis tak dúfam, že ste pochopili

 Blog

27 0 0 0 0

Komentuj

10 komentov k blogu