Natiahla som sa po hŕbe oblečenia. Starostlivo vyžehlené tričká voňali po kvetinovej aviváži.
Podala som ich mame, ktorá ich ledabolo hodila do veľkého, červeného kufra.
Dnes odchádzajú. Od dnes budem s Jimmym úplne sama. Dlhé dva mesiace. Dva mesiace úplne sami. Bez ochrannej ruky rodiča. Zvládnem to? Zvládnem starostlivosť o môjho malého brata? Som schopná to zvládnuť?
Z mojich pochybovačných myšlienok ma vyrušil mamin hlas.
„ Nell mohla by si ísť prosím ťa do obchodu? Chýbajú nám niektoré hygienické potreby.“
Zavrčala som.
„ Nemôže ísť on?“ Kývla som hlavou smerom k lúzrovi, ktorý pozeral futbalový zápas. Ako obvykle nerobil nič iné.
„ Nie nemôže. Včera bol na kongrese a vrátil sa neskoro večer takže...“
„ Mama! Prišiel o siedmej! Dokedy ho budeš kryť?“
„ Nikdy by som neverila, že moja jediná dcéra bude takáto drzá.“ Mama si odfrkla, dôležito sa postavila a vyšla z izby.
Jupí! Zajasala som v duchu. Som tá najhoršia! Juchú! Znova. Nie, nevadilo mi to. Práveže sa mi titul zlej, nevďačnej dcéry začínal páčiť.
Vzdychla som si, postavila som sa a vošla som do Jimmyho izby.
Na moje prekvapenie môj malý braček nebol na počítači. Nehľadal žiadne nové informácie. Ani sa nehral s ovečkami. Ležal na posteli, tvár mal zaborenú v dlaniach a jeho malé telíčko sa otriasalo od vzlykov.
„ Jimmy....“ Zašepkala som.
Neodpovedal. Naďalej vzlykal do vankúša.
„ Jimmy...“ Zopakovala som a položila som mu ruku na jeho malý chrbátik.
Pomaly zdvihol hlavu z vankúša a pozrel na mňa červenými očami. Musel plakať najmenej hodinu.
„ Jimmy čo sa deje?“
Zavzlykal, a tvár si zaboril do môjho teplého svetra. Plakal tak veľmi, že o chvíľu budem mať sveter celý mokrý.
„ Hej ,hej. Čo sa stalo? Stalo sa niečo ovečkám?“ Naposledy takto plakal keď jeho spolužiak odtrhol jednej z ovečiek ucho. Jeho obľúbenej ovečke.
„ Ni-e“ , dostal zo seba pomedzi vzlyky.
„ Tak čo potom?“
Pokrútil hlavou, zjavne mi to nechcel povedať.
„ Keď mi to nepovieš, nepomôžem ti.“
Toto ho presvedčilo. Odhrnul si z čela mokré vlasy, zhlboka sa nadýchol a vysypal:
„ Nell ja som ešte nikdy nevidel more! Ja som sa tak tešil a potom...“
„ A potom mama povedala, že my nepôjdeme“. Dokončila som zaňho.
„ Hej.“ Zafňukal.
„ Ale no tak Jimmy. Pre takú blbosť hádam nebudeš plakať. More ešte uvidíš. Neboj sa.“
„ A čo keď nie?“ Zapochyboval.
Stisla som jeho drobnú rúčku. „ Neboj sa.“
Opätoval mi stisk a slabo sa usmial.
Chvíľu sme len tak sedeli a držali sme sa za ruky. Obzerala som si jeho izbu. Mal tam svoj ovčí kútik. Tu bývali všetky jeho ovečky. Usporiadané do radu na mňa upierali svoje sklenené oči. O kúsok ďalej boli police plné kníh. Ďalej tam bol písací stôl, posteľ a skriňa. Veľmi jednoducho zariadené. Jimmymu stačilo, že tam boli ovečky.
Odrazu mi však pustil ruku a zmeravel.
„ Nell.“ Zašepkal. „ Mama nás už nemá rada.“ Prehodil sucho.
Chvíľu som bola ticho, volila som správne slová.
„ Nie Jimmy. Mama nás má rada. A teba zbožňuje. Si jej malý, zlatý chlapček. Veď to vieš.“
Pozrel na mňa veľkými, hnedými očami. Bolo vidieť, že nevie či mi má veriť.
„ Prečo nás potom nechala doma?“
„ Pretože...“
„ Nás nemá rada“, skočil mi Jimmy do reči.
„ Jimmy! To nie je pravda! Ako to môžeš povedať?“
Smutne na mňa pozrel.
„ Cítim to.“ Zašomral. „ Tu.“ Svoju malú dlaň si položil na srdce.
Do očí sa mi nahrnuli slzy. Silno som ho objala.
„ Nie Jimmy. To nie je pravda.“
„ Neklameš?“
Znovu som chytila jeho drobné rúčky.
„ Sľubujem, že ti nikdy nebudem klamať Jimmy. Vždy ti poviem len pravdu.“
„ Ľúbim ťa Nell“
Silno sa mi hodil okolo krku.
Avšak tento krásny okamih narušil lúzer.
Bez zaklopania vošiel do Jimmyho izby a povedal: „ Odchádzame.“
Obidvaja sme sa naraz postavili a zišli sme do haly.
Mama nás už čakala. V ruke držala akúsi obálku.
„ Nell.“ Povedala, len čo som k nej prišla. „ Tu sú peniaze. Je ich tam dosť, malo by vám to stačiť.“ Potom ma silno objala a vtisla mi na líce bozk.
Jimmyho zobrala na ruky a pritúlila si ho.
„ Tak ahojte. Budete mi veľmi chýbať. Každý deň si na vás spomeniem.“
Otočila sa, zakývala nám a nastúpila do auta.
Kývali sme dokým auto nezašlo za roh. Potom sa Jimmy smutne odvliekol pred telku.
Starostlivo som zamkla a snažila som sa nemyslieť na tie hrozné slová, ktoré Jimmy vyriekol. Že mama nás už nemá rada. Pevne som dúfala, že to nie je pravda.
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
Napíš svoj komentár
tota hláška: ,,More ešte uvidíš." - používam často
ale ináč