Ďalší príbeh o jednom chalanovi a o mne.
Bol posledný deň v škole pred vianočnými prázdninami. Vôbec sa mi nechcelo ísť domov, tak som si v škole sadla pred jedno PC. Začala som si písať s jedným chalanom. Čas ma tlačil, autobusy nechodia vtedy, keď ja chcem a nastal čas, keď som musela odísť. On chcel, aby sme si písali aj nabudúce. Dal mi e-mailovú adresu. Vtedy som ešte doma nechodila na net. Písala som mu všelijaké zaľúbené básničky. On neveril, že práve on je ten, kto ma zaujíma. Túžila som byť s ním alebo som túžila iba po láske??? Ráno, kým som cestovala autobusom do školy, som čítala jeho maily a odpovedala na ne. Chodili mi maily na mobil, a tak sa raz stalo, že rodičia prečítali, keď mi písal ľúbim ťa. Začali sa pravdaže vypytovať a spýtali sa ma, či aj ja jeho. Povedala som im nie. Ani som mu nikdy nepovedala vlastne nenapísala "ľúbim ťa", lebo raz som to povedala jednému chalanovi, oľutovala som to a odvtedy si dávam pozor. Nastal aj 14. február a ja som čakala, že mi pošle niečo, ale nič. No o pár dní som dostala pohľadnicu, bola na nej ruža so spomínaným textom. Na to som mu ja poslala pohľadnicu na ktorej boli anjeliky a bolo tam napísané "Ľúbim ťa anjelik môj"...
Rodičia sa stále vypytovali, či aj ja ho ľúbim. Moja odpoveď bola stále nie. Jeho maily boli plné tých dvoch slov, až toho bolo na mňa veľa a prišla na to, že ja to tak necítim. Napísala som mu, že ja ho neviem ľúbiť tak ako on mňa. On bol z toho asi celý sklamaný, písal mi, že plače, že som mu zlomila srdce a mňa trápilo svedomie, že som mu ublížila. Potom sa mu asi som nou ani veľmi nechcelo písať. Na MSN-ku som mu tiež vždy písala ja. Chcela som, aby sme zostali kamošmi. On mi aj po čase písal, že ešte stále to tak cíti.
Potom boli aj také časy, keď na každú moju otázku odpovedal slovom nič. Písal mi podľa toho, akú mal náladu. Veľakrát sa správal tak, že nič ho nezaujíma, kašle na všetko. Nejak sme si prestali písať.

Nefungovalo to asi kvôli dvom veciam:
1. On býva za hranicami, medzi nami sú asi také 3 hodiny cesty.
2. poznali sme sa cez net

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár