Poriadny ľuďia väčšinou hovoríme tým, ktorý jednajú ako ostatní. Anatole France

A: Čau.
B: Ahoj
A: Ako?
B: Čo?
A: Ja som sa pýtal prvý.
B: Ale čo ako?
A: Aha. Že ako sa máš?
B: Ale dá sa. A ty? Máš sa?
A:Nebudem sa pretvarovať. Už patrím družstvu.
B: Vážne? Od kedy?
A: Asi od marca.
B: Hm. A to sa ti ako podarilo?
A: Celá rodna tam je.
B: Nehovor. To máš šťastie. Takže protekcia...
A: Čo si budeme nahovárať. V dnešnej dobe... A ty? Súkromné vlastníctvo?
B: Tak-tak. Nezapredaný človek.
A: Chudák. A ako to prežívaš?
B: Ťažko. Ani v električke si ku mne ľudia nechcú prisadnúť, aj poštár sa mi vyhýba.
A: Hm. Ťažký osud. (Odstúpi o krok ďalej.)A to z vlavstnej iniciatívy si... ako to len slušne povedať...osobnosť?
B: Nie. Taký som proste ostal. Aj inzerát som si podal a nič.
A: Nič? To je čudné. A čo v ňom bolo napísané?
B: No. (Vytiahne z vrecka pokrkvaný lístok.) Ešte slobodná osoba v súkromnom vlastníctve hľadá kupca. Zn.: S čistým štítom.
A: To je jasné. Už viem, kde je chyba.
B. Naozaj?
A: Naozaj.
B: Tak kde?
A: Prečo si tam písal: s čistým štítom. Myslíš, že to niekoho zaujíma? Ešte k tomu to vyznieva chvastúnsky.
B: Naozaj?
A: Naozaj. Vyznieva to ako presný opak.
B: Neverím.
A: Tak si predstav, že nájdeš inzerát, kde je napísané: Predám ojazdené auto. Zn.: Nekradnuté. Čo by si si pomyslel?
B: Nič. Otočil by som stránku a čítal ďalej. Ja už jedno auto mám.
A: Nie, nie. Prečo nespolupracuješ? Pradstav si, že hľadáš auto a nájdeš takýto inzerát. Čo by si si pomyslel?
B: Aký poctivý ľudia...
A: Nezdá sa ti to podozrivé?
B: Prečo? malo by? Veď tam je ešte aj písané: nekradnuté.
A: No veď práve! Načo by niekto niečo také písal do inzerátu, ak by mal čisté svedomie?
B: Vidíš. To ma nenapadlo. Takže ak som tam napísal, že... Božemôj!
A: Kde?
B: Čo kde?
A: Nie čo ale kto! Veď si vykríkol: Božemôj!
B: Aha. Nikde... to som sa zľakol.
A: Tak ma nestraš.
B: Prečo?
A: Som ateista.
B: Z presvedčenia?
A: Nie. Z družstva.
B: Aha. Prepáč. Zabudol som.
A: Nič sa nestalo. Tebe sa to dá prepáčiť. Nie si zvyknutý. Takže si podáš nový inzerát?
B: Nie. Ale aj tak si myslím, že tam chyba nebude.
A: No ako myslíš. Nebudem sa ti vnucovať. Ale uvidíš, že mám určite pravdu. A manželka je tiež súkromníčka?
B: Nie. Tá sa zapredala už dávno. A keby len raz.
A. A to ti s tým nemôže pomôcť?
B: My sa o takýchto veciach nerozprávame. My sa vlastne už vôbec nerozprávame. Iba cez právnika.
A: Naozaj? A to prečo?
B: Rozvádzame sa.
A: Rozvádzate?
B: Rozvádzame.
A: Vy?
B: Dokonca sa už aj odsťahovala.
A: Fúha. Tak to je vážne. A žijete ešte spolu?
B: Ani to nie.
A: A deti?
B: Aké deti?
A: Vaše predsa...
B: Ale my sme nemali deti.
A: Aha. Tak nič.
B: Počúvaj. Nemohol by si ma nejak... do toho družstva?
A: No neviem. Ja o tom nerozhodujem. A čo tak zrazu?
B: Už ma nebaví chodiť si pre zásielky na druhú stranu mesta.
A: Tak príď k nám v nedeľu na obed. Pozvem aj Fera - to ako môjho strýka- je u nás vedúcim. Dohodnete sa. Pri poldecáku sa dohodne každý.
B: Alebo nikto. Ale prídem. A donesiem aj borovičku.
A: To sa bude hodiť. Bude vepřo-zelo.
B: Takže dohodnuté. Už musím ísť, lebo mi zatvoria poštu.
A: Tak sa maj ...Ou! Prepáč.
B: Nevadí. Zvykol som si. Tak v nedeľu.
A: Príď. Ahoj.

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

7 komentov k blogu