Prvým ranným šokom je spravidla cesta autobusom. Nie veľmi milý šofér a nie veľmi chytrí ľudia, ktorí si myslia, že majú zaplatené miesto na sedenie aj pre svoju tašku. Sofér vyberá zákruty, akoby bol platený podľa počtu rozbitých nosov za jazdu a výfukové plyny prenikajúce do autobusu spôsobujú odumieranie nielen mozgových buniek.
Dážd dnes nie je silný, len jemný prášok. Ale ohľaduplným, tučným pánom v drahých autách aj tak nerobí problém vyšpliechať vodu z kaluže na nevinných chodcov. Ved načo by aj zastavovali pred prechodom, ked môžu arogantne preletieť?
Podráždený školník odhodí opalok od cigarety priamo na chodník. Prečo nie? Gymnázium už aj tak nemá žiadnu úroven. Kľúče, ktoré včera niekto zabudol odovzdať sa viac nenájdu a tak musíš sedieť pred triedou a čakať na zázrak.
6 hodín sa dívať do tvári žien a mužov, ktorých nebaví ich práca. Monotonne opakujú naspamäť naučené slová a bez náznaku empatie živoria.
Dostať sa na obed? Najprv by si musel rozraziť dav prvákov, ktorí sú priveľmi zaujatí svojimi iPhonmi a podobnými prkotinami. Student si slušne vystojí rad a pokiaľ už umiera jedlom, je možné, že pán "profesor" mu ukradne jeho jedlo priamo spod nosa. Ved prečo nie, jedlo ich stojí len o polovicu menej ako nás.
A nakoniec...opäť cesta domov. Autobus. Ten istý šofér.
V takýto den ma napadá len jedno...
Prečo k sebe kurva nie sme milší?? Ohľaduplnejší?
Amen
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
otvoreneokno
2. 10.októbra 2012 22:47
všetci sme deti, z čoho vyplýva, že môžeš týrať koho len chceš. No nie je to super? ^^
3
Takto som nad týraním nikdy nepremýšľala
A áno, niektoré dni sú skrátka blbé som rada, že som mnou niekto súhlasí
A áno, niektoré dni sú skrátka blbé som rada, že som mnou niekto súhlasí
Napíš svoj komentár