Bolesť- strata pamäte

Spomínam si na ten deň, kedy sme sa videli v škole cez prestávku, spomínam si na to ako sme si písali lístočky.Pamätám si ako sme chodili von a postupne sa spoznávali...vedela som ako sa máš, čo cítiš, kto sa ti páči.Hovorila si mi sladké detské tajomstvá a ja som cítila ako si ma mala rada, ako si zdieľala rovnaké názory prirodzene a ako si pri mne stála, keď som bola obeťou intríg. Keď sme sa pohnevali veľmi ťa to mrzelo a ani som nestihla sa ti ospravedlniť vždy si ma predbehla. prešli sme si cestičkou a nie vždy rovnou no to nás viac a viac spájalo. Robili sme si prechádzky, výlety pri ktorých sme sa toľko nasmiali....rada si chodila so mnou na vystúpenia, ktoré by iného mladého moc nezaujímalo.Keď som potrebovala pomôcť s niečim vždy si išla by sťa na koniec sveta....tvoje darčeky boli vždy s láskou, naše rozhvoory trvali aj donekonečna.Zaujímavé boélo to, že ty si ma nikdy nedokázala ohovárať, myslím si že viacerí nám kamarátstvo závideli, pretože my sme si nikdy nedokázali povedať niečo za chrbtom...ty si ma vypočula, ja teba keď ťa trápil brat, mama, ktorú si neksutočne obdivovala chlapec, ktorý sa ti páčil a potom iba využil....stále si išla so mnou aj keď ja som bola na strednej a ty ešte v poslednom deviatom ročníku.vždy sme si aspoň jeden deň našli, a išli sa apsoň prejsť...chcela si ísť za mnou na školu lebo aj teba bavilo to čo mňa, trápilo ťa, že ťa odhovárajú ale ty si chcela byť vyššie- doktorka....deti nás spájali, čajovňa, centrum, Samuela......nezávidela si mi ani to, že ja som mala aj chlapca a ja som ho nikdy nestaviala medzi nás....Keď prišiel on ty si bola medzi nami a vedela si že sme sa do seba vzájomne zaľúbili a TY si nás spojila....bola si náš stred....on bol pre teba najlepší a ja najlepšia...aj ty si chcela lásku a ja som to chcela tiež....už nedokážem to dopísať, lebo mi slzy padajú na klávesnicu....
nemám si to robiť nemám to písať ale asi to chcem dať zo seba.....sú to iba obyčajné slová, vety, ktoré by som si najradšej vyrezala zo srdca!!!!!nenávidím tietospomienky nechcem aby sa mi vracaiali nechcem aby som to prežívala znova a znova......kde som urobila chybu????kde???..............................................chcem zabudnúť......vybrala si si zrazu iný život, ktorý ako si povedala sa ti páči a chceš taká byť....áno ľudia sa menia, ale čo sľuby? ((tie sú povedané iba tak......on on je príčina nášho konca aj keď ty si to nikdy nepriznáš......oddelil ťa prosila si nech ostanem nech sa mu to nepodarí, ale aj keď si tvrdila, že bojuješ nebojovala si.....a ja???ja som to vzdala nechala sa uniesť bolesťou ktorou si mi zasadila do srdca, i keď mi to msueli povedať iný.....ty- ty si nič také neurobila.....nie ja som ti ublížila a teraz?teraz sa so mnou rozprávaš ako s hmyzom, ktorého musíš trpieť.....
prečo??
všetci mi omieľajú- zabudni na ňu prestaň už o tom rozprávať, neidealizuj ty už pre ňu nič neznamenáš....zmier sa s tým ľudia sa menia....ale čo oni o tom vedia???osem rokov života, ktoré mi už nikto nevráti, tá bolesť je tu a aj keď sa tvárim že ju necítim ona sa vracia a vraciať sa bude.....do kedy????dokedy budem takto trpieť dokedy budem snívať o tebe a o tom tvojom hajzlovi, ktorý má všetko......ktorý je šťastný, ktorý vie iba ubližovať a pretvarovať sa......toto sa stáva stále.....ja som už dospelá, nielen vekom, viem si dávať pozor, viem byť zodpovedná, plním si svoje školské aj iné povinnosti.....tak prečo sa nemôže zobudiť a zistiť, že ona už neexistuje a necítiť bolesť....
proste stratiť pamäť a žiť odznova:...............

 Blog

1 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu