Zmena je život,život je ťažký ale mňa nezastaví

Ked som bola malá svet bol dokonalý.Nemala som problémy,nerobila som rozhodnutia a hlavne nikto odo mňa nečakal,že budem zodpovedná.
Ale čas plynie a všetko je úplne inak.Hračky,bez ktorých som si nevedela predstaviť svet sú dávno preč,kamaráti z pieskoviska už ani nevedia kto som a ja?Ja som sa zmenila najviac.Ked nie ste taký akého vás chcú oni,tak ste jednoducho zlý.
Napľuť do ksichtu!
Odkedy som sa zmenila,zmenil sa môj život,moji priatelia,môj svet.
Nikdy nič z toho,čo urobím,poviem,napíšem...nie je dobré.
Ja ale nepotrebujem aby tobolo dobré,ja len potrebujem aby to bolo správne podla mňa.
Ano priznávam robila som chyby,robím chyby a aj ich robiť budem,ale som človek a to sa nezmení.
Môžem povedať,že som sa narodila...raz niekto povie,že som zomrela...ale mne ide o to aby som mohla byť hrdá aj na to,že som ako jedna z mála žila!!!
Celé je to o tom,že som sa konečne prestala báť názoru ľudí na mňa a pochopila som,že jediný človek na koho názore skutočne záleží som ja.
Oni nežijú môj život,nepoznajú môj príbeh,nepoznajú bolesť,ktorú som si zažila a nikdy nevideli cestu,ktorú som si prešla...
Môj život?
-nuda a bieda...a potom...
-rodičia sa rozišli
-ja som ostala u mamy
-ale mama ma nenávidí
-nič som nemohla,nikam ma nepúšťala
-a tak som začala utekať z domu
-hrávala som futbal
-s kamošmi sme robili blbosti typu:skákanie z 12m do kopy sena voľným pádom
-a potom mi zomrel tatino a mne sa zrutil celý svet
-2x som sa pokúsila o samovraždu a z kamošov mi ich zostaloiba pár,ktorí pri mne aj nadalej skutočne stáli a pomáhali mi
-potom ma skoro dali do nápravného ústavu
-a zrazu som na všetko jebala...prepichla som si uši 2x a mama mi vytrhla naušnice z uší,tak som si prepichla dalšie 4
-začala som chodiť za školu
-a potom som chodila s 20ročným chalanom aj ked sme spolu teda dlho nevydržali lebo som zistila,že má povahu jak moja mama
-začala som fajčiť a piť našla som si nových kamošov
-a teraz chápem,že až s nimi dostal môj život zmysel
-pomohli mi zabudnúť na minulosť,pri nich sa usmievam aj ked mi je do plaču...a nie kvôli pretvárke,ale kvôli tomu,že ma rozosmejú aj v slzách
-mesiac som chodila s jedným super chalanom ale potom sme sa museli rozísť lebo odišiel a obaja vieme,že na miesto kde bol 2roky sa už nevráti
-a teraz mám chlapca,ktorý je môj život,môj sen,ktorý sa splnil a nechcem ho stratiť,chvíle sním sú tie najkrajšie
-z domu utekám stále a všade,mama mi nedovolí vyjsť ani na chodbu u nás v bytovke a ja si robím,čo chcem aj ked ma občas zbije(nehambím sa za to)
-utekám za kamošmi aj kamoškami
-hocikedy sa zoberiem a odidem poviem,že idem niekde blízko aj ked jej to vadí a ked mi o hodinu zavolá a ja jej poviem,že som v blave na nivách(to sme tam utiekli s frajerom)
-rada robím nervy hocikde a hocikomu
-s kamošmi si nevymieňame na znak priateľstva náramky ale naušnice
--najlepší víkend,ktorý som zažila bol 23. a 24.8 2014 ked som sa potajomky dostala do topolčian,ktoré sú od môho bydliska vzdialené 315km bolo to tam super ale neviem,či sa mi tam chce vrátiť,lebo cesta je drahá aj ked aj tú som si zaplatila z peňazí,čo som vzala mame,kedže podla nej vreckové nepotrebujem(je na omyle)
v sobotu som sa dostala ku kamoške o 10tej večer a na druhý deňsom sa s dalšou kamoškou tak schlastala,že som nevedela chodiť(ani stáť)
-jej tete chodievam odvtedy vozievať kočík a ona mi za to kupuje cigarety a chodievame na kofolu s vodkou
-mama mi zakazuje sa s ňou stretávať
-a ja mám jej zákazy v piči...:p

ps:teraz ste si možno o mne spravili názor,je jedno či dobrý alebo zlý...je váš
a inak ospravedlňujem sa ak niekde boli gramatické chyby a preklepy písala som narýchlo a nechce sa mi to opravovať...

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu