Majáles..deň prvý..:-)

Streda:
..Atmosféra hustne..všetci sú už napätí..zvonka sa valia zvuky už prvých oslavujúcich, na tráve pred intrákmi sediacich študentov..vôňa grilovaných párkov a klobások sa rinula ovzduším..zábava, hudba, alkohol, cigarety, podnapitá mládež..to bolo predzvesťou nasledujúcich dvoch dní..vyšla som z izby na stretnutie s ľuďmi, ktorých veľmi ľúbim, no pre iných, ktorých mám nemenej rada, na nich nemám čas..telefón mi zazvonil prvýkrát..vraj treba doplniť zásoby alkoholu..tie moje „ alkáčske socky“ už všetko vypili..telefón zvoní druhýkrát..vraj už nie je ani čo fajčiť..no mňa tresne..som preč len
hodinu a pol a oni už nevedia čo so sebou ..

..Rýchla rozlúčka s priateľmi..a na naliehavé zvonenie telefónu som už začala byť alergická..vraj kde som tak dlho..vrrrr..veď už idem..
Po príchode ma s otvorenou náručou privítali moji spolupijúci kolegovia, už v značne skvelej nálade..nedočkavo mi vytrhli z ruky tašku s mojim proviantom a už sa otvárala fľaška Kopaničiarskej slivky.. ..keďže som prišla neskôr, už po prvej dopitej fľaši, mala som to výsostné právo vypiť si ako prvá..pár glgov..zapíjam pivom..brrrr..moc nezapasovalo..ale to im nestačilo..chytili mi nos a naliali mi do úst ďalší prúd alkoholu..striaslo ma druhýkrát..to pivo už popritom chutilo ako bublinková voda..musela som si pripiť asi s ďalšími piatimi ľuďmi a o desať minút som už nevedela o sebe..

..dav sa strhol..potácajúc sme sa vybrali pozrieť sa na kapelu, o ktorej som v živote nepočula, ale v mojej dobrej nálade mi bolo jedno aj to, keby hrali na hadici od vysávača..ďalšiu pol hodinu sme strávili popíjaním zvyšného alkoholu, fajčením petier, skákaním a vrážaním do ľudí, ktorí nám otravovali život svojim vrážaním do nás..pristavila sa pri nás zjavne veľmi veselá Mirka so svojim zajačikom Duracelkom alias Robom, ktorý posilnený rôznymi druhmi alkoholu skákal na hudbu akoby vypil gumidžús ..stačili len dve hodiny na to, aby sa človek cítil tak slobodný, bezstarostný, na nič nemysliaci..zabratí vo vážnom rozhovore s Lukášom, nás vyrušila naša hromžiaca vrátnička: „čo nevidíte, že stúpate po kvietkoch??“..o bože..vážne.. ..pod nohami som zbadala uvädnuté narcisy..zrazu otázka odniekiaľ z diaľky hoci Lukáš stál predomnou..ideme spať k Vám na intrák, alebo Vy idete k Nám??..fuuuuuu...nevládzem stáť, no moje ústa vravia bez rozmyslu..ide sa k Vám..

..ešte nikdy mi netrvala cesta k nim tak dlho ako v tú noc ..cestou cez park sme si spravili zastávku..cikpauza musí byť.. zatiaľ čo ja s Luckou sme hľadali nejaké vhodné miestečko, chlapci sa rozhodli cikať rovno pod lampou ..potácajúc, smejúc sa a podopierajúc sa jeden o druhého sme šli s jasným cieľom a posteľou pred očami k chalanom na intrák.. ..

..v družnom rozhovore s Jozefom padali rôzne otázky..na ktoré môj opitý mozog bez buniek, pretože všetky stihli odumrieť od toľkého alkoholu, nevedel odpovedať..je zvláštne ako opitý nedokáže koordinovať svoje správanie..svoje myslenie..to čo vraví a ako to vraví..o môj bože, veci, ktoré mi vraví..tie zvuky ktoré vnímam ako slová sa ma tak bytostne dotýkajú..prajem si len aby som si nič z toho nepamätala na druhý deň ráno, pretože ak áno..môj mozog bude zamestnaný na plný úväzok na niekoľko dní dopredu..začínam premýšľať..čo všetko z toho čo sa mi snaží vtlačiť do hlavy je pravda??..viem svoju pravdu..ale to čo vraví ma celkom zabolelo pri srdci..nechcem to..bolí to..prečo to??..ostávam ticho..nemo hľadím do diaľky a počúvam..

..vidím intráky..chvalabohu..pomyslela som si..bola som taká unavená a opitá, že to bol jediný môj svetlý bod v diaľke..môj maják ..Lukáš otvoril izbu..a rovnou čiarou kráčal do izby..cez kúpeľňu..vzal si kýblik pri posteľ ako stav poslednej núdze..a spadol do postele..oblečený..bolo mu celkom jedno čo sa deje okolo neho.. smiala som sa nad ním asi päť minút a jeho ani nemyklo.. ..

..po príchode na izbu som zo seba zhodila topánky a nohavice..a priam som sa šľahla do postele.. ..Jozef sa ešte chcel rozprávať..ale..prepána..veď ja som taká opitá, že ho síce počúvam, ale nemôžem povedať ani slovo..nejde to..prepáč Jozef..vravím si v duchu..naivne mysliac si, že to bolo nahlas..zaspávam..neviem ako..

..Ráno sa prebúdzam na bolesť hrdla..na nádchu..na ťukanie..čo? aké ťukanie?? Pozriem za stôl a tam už Jozef sedí pri notebooku a píše s dakým cez icq..hlava ma nebolí, netreští mi v nej..chvalabohu..pomyslela som si..o desať minút prišiel Lukáš..následná rekonštrukcia udalostí, ktoré sme zažili, nezažili noc predtým..každý si pamätá niečo iné..no..aspoň si vieme doplniť prázdne miesta v mysli ..

..oblečieme sa a vyberieme sa najesť do menzy..mmm..smola..rad dlhý šriegom cez celú jedáleň..vzdávame to..ide sa do bufetu na intráku..kuracia polievka padla na úžitok..aký to zázrak.. ..rozlúčili sme sa s chalanmi..a po sprche oddychujúc znova čakáme na nich..a na to, ako dnes, vo štvrtok zažijeme znova niečo nové..budú super kapely ..tešili sme sa..snáď aj na ďalší pijácky záťah..na zábavu..na všetko..

 Denník

0 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu