Nekonečná diaľka..

Ležali vedľa seba v posteli,
tak blízko a predsa tak ďaleko od seba vzdialení.

Bližšie si ju pritúlil,
za ruku ju jemne chytil.

Hladil ju po tvári, rukách, vlasoch,
bozkával ju nežne po prstoch.

Ó môj bože, je tak skvelý,
taký milý, nežný a nesmelý.

Odohráva sa v nej vnútorná vojna,
preto je taká nekľudná a nepokojná.

Byť s ním, či nie,
milionkrát to isté zaváhanie.

Nakoniec srdce za ňu konalo,
pod dotykmi jeho pier len kolabovalo.

Nechceli to, nemohli..
a predsa to spravili..

Ona má len hrozný strach,
veď viete, nezaľúbiť sa a tak..

 Báseň

0 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu