Sklamala som...
Viem, ani snov nebolo málo,
Dnes Ti uz zial nepoviem,
Co sa to so mnou vlastne stalo.
Strach zo srdca,
Stúpil mi na paty,
...zostal tam bdiet?...
Mozno...,snad,...
S mojou dušou,
Uz navzdy je spaty,
Nie jedenkrat, lez tisickrat..
Rozmyslam nad tym ,
Co mohlo byt,
Bolo...a uz viac nebude,
Všetky moje klamstva,
Slzy,omyly,
Spocita mi Boh na sude.
Zatial vsak potichu,
Kricim,prosim,...
Krvave slzy vryvam do piesku,hodvabne srdce,rozbijam,
Farebnou stuhou na triesku.
Ladovymi klincami ,
Zbijala som svoj tien,
Oslahany vetrom,
Ludskych zlyhani,
Mozno aj preto,
Prave dnes,
Zabaram svoju tvar do dlani...
Za kazdy pad si mo zem sama,
Pockam, kym mi rana opat dohori,
A s kamennym pohladom,
Vyberiem sa za hlasom,
Ktory nehovori aj ked hovori...
Na kazdu svoju chybu,
Spominam,
Skladam ich na kridla,
Cierneho anjela,
Pocuvam...,
Ako niekde v dialke,
Moj posledny vydych doznieva.
Zranena tuzbou,
Zlomena smutkom,
Mam vsetko i ked seba nemam,
Jedinym skutkom,
Stracam mnoho,
Verim, ze na druhej strane,
Niekde svoj pokoj mam...
Stratila som vsetko,
Co som mohla,
Odchadzam....
Tak prazdna, opustena,
Nepochopená,nema,
Tak sama, bez mena.
Rychlostou kvapiek utrpenia,
Tma vkrada sa mi do zil,
Opustam svet,
Svet marneho chcenia,
Nemám uz dovod,
Aby moj duch, vo mne dalej zil.
Krvou platim,
Za svoju pychu,
Ciny, ludske omyly,
Marne sny o laske,
Mozno i o stasti,
V sklenene crepy sa rozbili.
Uz ja cas...
Pomaly zradzam svoje telo,
Kuskami nehy splacam svoje resty,
Tak prosim , mami,
Konecne pochop, nemozem za to,
Ze zisla som z cesty...
....from miusska...moja tvorba...co poviete??
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
1
skippik
2. 4.apríla 2009 19:11
pekne to je podla mna.. ...
Napíš svoj komentár