dlho som ti nenapísal, ja viem. Ale túto ti musím povedať.
Sme po festivale.
Vieš, že nechodím na hudobné festivaly, je pre vývojárov a ešte zjavne aj niekoho iného, lebo som tam aj ja.
Sedíme v sympatickom pajzlíku uprostred mesta a kupujeme si drahý alkohol v lacných štamprlíkoch.
Prvá začne ona.
Hovorí o paranormálnych zážitkoch z detstva. O lietajúcich guličkách svetla. O tajomnej babičke, ktorá spísala veľa zošitov v cudom jazyku a keď zomrela, iné staré ženy napochodovali k nim domov a všetky zošity si násilím vzali.
(Zaujalo ťa to? Aj mňa, ale bohužiaľ nič viac o tom neviem, ani ona a tak na to v tomto blogu nečakaj odpovede.)
Hovorili sme o naozaj všetkom. Boli sme traja. Moja lezbická kamoška a zároveň kolegyňa, ja a potom tá nová a zároveň bývalá kolegyňa, na ktorú sme tam len tak narazili.
Okrem jej neuveriteľných historiek, sa mi páčila aj ona. A keďže som posledné roky viac bojoval so samotou a konečne na mňa po 10 rokoch bezzáväskových vzťahov dosadlo, že sa možno chcem aj usadiť, začal boj o jej pozornosť.
Šiel som ich odtiaľ odprevadiť.
Ona ma k sebe pozvala na čaj.
O tretej v noci.
Prezerala si môj zoznam.
Mix: “Je to rozdelené, podľa sexuologičky…”
Ukázala na jednu bunku v exceli.
Zamračila sa.
Zdvihol som ramená. A ukázal na stĺpec, v ktorom sa to nachádzalo.
Mix: “Chcem, môžem, nechcem. Want, will, wont. Ten youtube kanál sa volá sexplanations.”
M: “Jo už chápu, na tohle ty balíš holky?”
Mix: “Určite nie. Ale ty sama si začala túto tému, keď si povedala, že chodíš na BDSM párty.”
Pozerám sa na ňu zblízka.
Už je to očividné.
Vlastne.
Len možno.
Sedíme na posteli, ale je to malý byt.
Možno sa nikde inde sedieť nedá.
Trávime spolu čas.
Ale možno sa len nudí.
Pozerám sa na ňu z väčšieho blízka než predtým.
Mix: “Môžem ťa pobozkať?”
M: “Nie.”
Povedala to, ale nezmenila vzdialenosť medzi nami.
A tak sme sa začali bozkávať.
Po chvíli ma od seba odstrčila.
M: “Běž pryč.”
Oukej, začína to byť divné, je čas zdvihnúť kotvy. Odchádzam k dverám a ona ma odprevádza.
Mix: “Sorry, ak som urobil niečo čo som nemal…”
Schytí mi ruku a vloží si ju pod tričko.
Mix: “Nerozumiem ti. Mám ostať?”
M: “Ne, vypadni.”
Mix: “Vieš, že roleplay má pravidlá. A ak si nedohodneme safeword, neviem či tvoje nie, znamená naozaj nie.”
M: “Tohle všechno si mohl mít.”
Hovorí a prechádza bruškami mojich prstov po svojich bradavkách.
Toto je ako vystrihnuté z Bukowského.
Ešte mi prejde skrz hlavu myšlienka, ako som čítal o ženách v anglicku, že toto robia mužom. Nastražia mikrofón a potom ich obvynia zo sexuálneho napadnutia. Na zvukovej nahrávke to vyzerá opačne než v skutočnosti a mimosúdne si zhrabnú nejaké peniaze.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.