Do svojich vysokoškolských čias som bol vskutku dobre živený.
Nikdy predtým by mi nenapadlo, že finančná samostatnosť je tak neskutočne ťažké umenie a tohto názoru som sa nechcel ani nijako rýchlo vzdať.
A tak som jedného dňa sedel na intráku za počítačom a vmýšľal, ako vyrobiť peniaze.
Veľké mestá sú predsa strediskom sodomie, skazenosti a hriechu, tak prečo na tom neryžovať?
Naozaj, nechcelo to veľa googlenia a už som bol objednaný na darovanie krvnej plazmy a nie len tam. V hlavnom meste funguje totiž aj spermobanka... rozmýšľal som aj nad predaním vlasov, ale mám ich tak málo a také nekvalitné, že by som sa hanbil za ten príčesok, čo by z mojich vlasov vyrobili.
Už som vlastne mal aj pripravenú hlášku pre sestričku na plazme, ak by sa ma spýtala, ktorú ruku mi majú napichnúť. Znelo by to asi takto: „Poprosím ľavú, pravú budem potrebovať onedlho na ďalšie darcovstvo.“
...hmm teraz to už neznie tak badass...
V každom prípade som sa zastavil aj v tej spermobanke. Netušil som, že to bude vlastne komplet súkromná klinika kde sa riešia všetky reprodukčné problémy, mužov aj žien.
Takže som sa zrazu ocitol v čakárni a bol to naozaj funny pocit.
No, nie len tak pre nič za nič, obzerali si ma totiž rôzne páriky, niektorí tam určite boli kvôli problémom s počatím dieťaťa... ja som bol evidentný študentík darca, teda nositeľ genetického kódu (aj ich) potenciálneho dieťaťa... nuž, awkward moment bol prerušený vyplňovaním klasického dotazníka na aký som zvyknutý z transfúznej stanice a plazmy:
Bez tetovania, bez drog, bez piercingu, bez alkoholu, bez nikotínu, výhradne s ochranou...
Vlastne o mne tieto dotazníky niečo hovoria.
Som čistý ako ľalia
... a nudný ako ľalia.
Povesti o tom, že tam robia len samé pekné doktorky sú z časti pravda, LEN z časti kvôli tomu, že sú tam aj staršie ženy, muži a tiež majú teraz novú sekretárku...no, však možno uvidíte aj sami niekedy.
Vidieť to čo ja, možno pochopíte. Mladé páriky, zdraví, vzdelaní, čistí a finančne stabilní ľudia. Ženy opierajúce sa o mužove rameno, muži hľadiaci do prázdna. Nie ako v inej čakárni, kde si spokojne niekto číta noviny. Tu sú ľudia rovnako nervózni ako pred operačnou sálou. Za dverami sa bude diskutovať o ich šanci, že jedného dňa budú mať možno deti. Nie ako tí zdraví, nedefektní ľudia tam vonku.
Tú koncentrovanú depresiu by ste museli vidieť. TO osobné zlyhanie jedinca, ktoré sa im ukazuje na tvári. Pri niektorých párikoch dokonca nie je ťažké odhadnúť, kto sa cíti zodpovedný za to, že sa nedarí splodiť dieťa.
Vtedy mi doklaplo, čo sa môže týmto testom stať. Možno sám zistím, že moje veci tiež nie sú až tak v poriadku ako dúfam... čo ak sa sám stanem zákazníkom tejto kliniky?
Po teoretických testoch ma poslali do maličkej miestnosti s televízorom, ktorá sa dá zamknúť z vnútra, v stene bola skrinka prepojená priamo do laborky a maličký košíček do ktorého sa vkladá plná ampulka.
Časopisy boli staré, video obsahovalo len nechutné chlpaté ženy, čo bolo horšie len v softcore prevedení.
Stálo to veľa bdsm fantázie, verte mi...
Ten spermiograf ukázal, že ich je tam kvalitne veľa, klasika, pár desiatok miliónov. Že len pár miliónov z toho má nula alebo dve hlavičky/chvostíky, čo je v pohodke. A že sa im celkom chce hýbať. Jedným slovom, vzorka ejakulátu hodná peňazí.
V tejto banke majú v skutku výhodný kurz, konkrétne 1 ku 33, stojí to len dve hodinky času a sem-tam nejaká tá sexuálna abstinencia, alebo naopak nutný „refresh“ spermií pár dní pred darovaním.
Ale tak trochu si nie som istý, či som po (dokopy) troch hodinách odsedených v tej čakárni nezmenil názor na svoj čin. Teraz, po tých depresívnych tvárach, ktoré boli v čakárni som sa cítil celkom rád, že som sa rozhodol darovať spermie. Aj keby sa za to neplatilo, našiel by som si na to sem-tam čas. Nie len, že tým párikom pomáham, viem, že to dieťa zo mňa zdedí aspoň časť genetickej preddispozície, ktorá nie je až tak zlá, dúfam...
A ak by ma zrazilo na ulici auto, skôr než budem mať vlastné deti, trochu zo mňa môže byť hocikde na svete.
(Skutočnosť je taká, že po prvom teste vám určite nezaplatia, trvá ešte tri mesiace a ďalšie testy, kým vám odklepnú právo byť darcom, ale odporúčam neváhať.
Sme novodobí alchymisti len meníme semeno na zlato.)
Viac blogov o semene:
/mravcom-chuti-moje-semeno
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
2
Ja by som odvahu mala a aj chcem, tak poslušne čakám na 21tku. Nerobím to kvôli peniazom ( i keď za ženské vajíčka sú peniaze slušné) ale chcem pomôcť iným ženám, keď ja sama ich využiť nemienim
3
clovek je uz zvyknuty na vsleijake blogy ale toto som necakala fakt, min. namet je originalny a som nevedela ze aj u nas to funguje, veru interesantny pohlad z tohto uhla
4
hmm, ty si diabol sakra ... teraz nad tym budem rozmyslat, ako nad zaujimavou skusenostou a moznostou pomoct (ano, deti po mne by boli velke a mudre, )
Napíš svoj komentár
ja by som nemala na tento typ darcovstva odvahu.
A btw., myslím, že koncentrovanej depresii na Heydukovej alebo Klenovej sa nevyrovná absolútne nič na svete.