Sedela na posteli a rozmýšľala len nad sebou a svojou najväčšou a jedinou láskou.Nikdy by si ani len nepripustila fakt, že ju človek, pre ktorého by urobila čokoľvek označil za dievča, ktoré potrebuje publicitu, chlapcov a je závislá na internete.

Ako nad tým uvažovala, či už hodinu alebo dve, zistila, že to bola len bohapustá lož.PUBLICITA? Čo? To nikdy nechcela.Nikdy po tom netúžila.Opovrhovala dievčatami, ktoré chcú byť za každú cenu stredobodom pozornosti.CHLAPCI? Tých k životu nepotrebovala.Brala ich ako kamarátov.Len jeden jediný a najdôležitejší bol tu.Ten, ktorý ňou opovrhoval.Možno to bola len žiarlivosť, možno niečo, čo myslel smrteľne vážne, možno mu vadilo, keď si povedala svoj názor alebo povedala, že robí vlastne to isté.
INTERNET? Bol pre ňu len nepodstatný únik do virtuálneho sveta, kde sa mohla zamýšľať a bojovať proti tomu, čo neznášala.Neznášala pokrytectvo, neznášala pretvárku, neznášala vtieravé komplimenty a zlovestné lži, neznášala pocit bezmocnosti, neznášala všetky tie zlé veci, ktoré sa jej nechutne ponúkali v reálnom svete.

Milovala svoju rodinu a človeka...človeka, ktorý na ňu pozeral povrchne, lebo mal mylnú predstavu.Milovala vyjadrenia svojich myšlienok, za ktoré ju NIKTO neodsúdi, nenahnevá sa na ňu.

Už nemohla ďalej iba ľúbiť, počúvať v svojej chladnej izbe depresívne piesne a tváriť sa, že bude lepšie.Preto sa išla prejsť večer von, no už sa viac nevrátila...

 Skutočný príbeh
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
udy1  15. 9. 2009 14:00
máš viac tvárí ..
Napíš svoj komentár