Vždy, keď som sa na ňu pozrel, nevidel som Evu, ale ju. Ženu, ktorú som miloval takisto, ba ešte aj viac ako teraz Evu. Ženu, ktorej som ublížil. Nikdy si tú autonehodu neodpustím a do konca života to už nebude také aké pred ňou. Zničilo mi to život a ja som zničil život ďalším ľudom. O tom, že som Janu miloval, viem len ja. Eve to nebudem ani hovoriť. Povedal som len, že si to nepamätám, ale v skutočnosti si to nechcem pamätať.
Premýšľal som takto ešte chvíľu a potom som sa so vzdychnutím zodvihol z postele. Bolo niečo po šiestej. V rádiu hlásili zvyčajné zápchy, teplo a trápne vtipy. V kúpelni som si opláchol tvár studenou vodou a civel som na seba do zrkadla, ako mi špičkou nosa kvapká voda do umývadla. Rozmýšľal som, ako sa má teraz Eva niekde v Edinburgu. Čudujem sa jej, že so mnou zostala. Po tom všetkom. Stála pri mne v tých najhorších chvíľach môjho života. A ja sa jej teda neodplácam bohvieako. Ani už spolu nespávame. Vadí jej to. Odcudzili sme sa. Milujem ju. Ale vždy, keď je doma, nechcem byť s ňou a keď nieje, chýba mi a chcem aby prišla. Možno sám neviem, čo chcem.
Zapol som si telku, ako to robievam vždy pri raňajkách a pri káve. V Teleráne niečo varili a ja som sa pustil do toastu s džemom, ktorý nám vždy donesie susedka. V hlave mi stále vírili myšlienky. Nemal som dnes príliš dobrú náladu. U chlapa to je vždy jasné, pokiaľ začne príliš rozmýšľať. Telku som radšej vypol a ešte chvíľu oddychoval. Privrel som oči a potichu počúval, ako sa mesto prebúdza do ďalšieho dňa. Eva sa mala vrátiť zo zájazdu až v piatok, čiže ešte tri dni tu budem sám sa ráno prebúdzať a sám zaspávať.
Pozrel som na hodinky na ruke. Bolo 7:17. Vzal som svoj mobil zo stola, že napíšem Eve SMS-ku. Jediný, trápny spôsob ako jej povedať každé ráno, keď nieje so mnou, že ju stále milujem. Aj tak si myslím, že ma podvádza a neberiem jej to za zlé. Aj ona je len človek, ktorý potrebuje sex. Totiž v práci má jedného kolegu, vôbec mi nieje sympatický. Veľa o ňom neviem. Volá sa René a je to sukničkár už na prvý pohľad. Neviem, či majú medzi sebou aj viac ako sexuálny a kolegiálny vzťah. Počkám však, kým sa mi k tomu Eva prizná sama. Určite ju za to nebudem odcudzovať... aspoň nie viac, ako už odcudzujem.
Milujem a zároveň nenávidím. Taký je náš vzťah pod pokrievkou. Ale nemám ju za čo nenávidieť. Nenávidím výlučne seba. Protivný odpor vystrieda zhnusenie, neskôr neochota žiť a nakoniec celková empatia k sebe samému a aj k okoliu. Je to smutné, ale je to tak. Nemusím chodiť k psychiatrovi, aby som si to priznal. A ani tým nemusím obťažovať druhých. Starostí má každý aj tak dosť, aj bez tých mojich. Nebudem ich vešať nikomu na krk. Je to zbytočné. Nevravím, že je jednoduché uzavrieť sa do seba a izolovať sa, ale mne sa to podarilo.
Pokiaľ doma nieje Eva, tak chodím z práce rovno domov. Keď príde, občas zájdeme dakde do reštaurácie, alebo len sa prejsť. V skutočnosti nechcem, aby ma opustila. Preto som aj do SMS-ky napísal:
„Ahoj láska, chýbaš mi, už sa na teba teším, keď prídeš domov. Pa a krásny deň.“
Viac slov k tomu nebolo treba.
Lenže SMS-ku som odoslať nestihol, pretože v tej chvíli mi niekto zaklopal na dvere. Mobil som s rozpísanou SMS-kou nechal položený na stole a šiel otvoriť, mysliac, že to bude suseda Božena Suchá. Avšak, keď som otvoril nebola to susedka.
Nečakane som sa ocitol na zemi.
Posledné, čo si pamätám bol úder do hlavy a potom som už o sebe nevedel.
Skutočný príbeh
Komentuj
2 komenty k blogu
1
mirkova
10. 6.júna 2009 19:58
toto je stokrát lepšie, než to, čo vybrala Urbaníková....ale dnes som s ňou počúvala rozhovor a priznala, že vyberala medzi siedmimi príspevkami....tento bol určite jedným z nich
2
to je super... zeby sme urobili konkurenciu tej knihe???
miesto "Slovensko pise roman"
by sme spravili "Mlade Slovensko pisu tiez roman"
co vy na to?
miesto "Slovensko pise roman"
by sme spravili "Mlade Slovensko pisu tiez roman"
co vy na to?
Napíš svoj komentár