Je to ťažké. Ťažké vyjadriť slovami cit. Ťažké, to čo i len cítiť, keď..., keď človek vie, že zomrel... Aj keď sa pritom vlastne len narodil. A možno nie. Možno to tak nie je. Nič nie je tak ako to vyzerá, a všetko je inak ako má byť..., alebo ako chceme, aby bolo. Svet sa nepolepší, človek sa nepoučí. Ale to je stará známa pesnička. Neviem ako skončiť, hoci som ešte ani nezačal. Možno ani nezačnem. Ale chcel by som. Chcel by som ti byť oporou, kedykoľvek budeš potrebovať. Chcel by som ti byť milencom, kedykoľvek budeš chcieť, a nakoniec, chcel by som ti byť láskou, kedykoľvek, vždy. Toto by som chcel. Lenže, čo chceš ty? Čo by si chcela ty? Možno čokoľvek, možno anjela strážneho, možno nič. Možno nikdy nebol a nikdy ani nebude o mňa záujem. Ale nádej ešte vždy žije. Aj keď malá, takmer nulová, ale predsa. Verím tomu. Skôr dúfam. Dúfam v to, že sa to raz zmení aj z tvojej strany na lásku. Predsa len. Verím na zázraky. Na sny. A to mi nikto nevezme. A sny sú na to, aby sa plnili. Bojím sa však toho, že už bude potom neskoro. No počkám si. Budem dovtedy s tebou. Rozmaznávať ťa, keď mi dovolíš. Nežne ťa láskať... A raz. Raz sa potom možno dožijem toho dňa, keď aj ty mi povieš tie slovíčka: Ľúbim ťa.
Vyznanie
Komentuj
3 komenty k blogu
1
majuri
29. 1.januára 2009 14:17
velmi krasne,,a tolko pravdivych slov,,mam pocit ze vela ludom hovoris z duse,aj ked sme kazdy iny
3
pekne..nuz, niekedy je na neuverenie ,že taketo slova možu vzsisť s chlapskej hlavy ..nabuduce by si mohol napisat niečo epickejsie...aby sme sa dostali aj do deja,nielen do tvojich nejasnych myslienok
Napíš svoj komentár