Klobáskové nebo

Kedy sa život konči? Kedy sa začína? Kedy príde šťastie, smútok? Keď niekto zavelí? Z ničoho nič. Všetko sa vždy stane z ničoho nič. V priebehu pár sekúnd sa dá zničiť život. Všetko na čo sa dalo kedy spoliehať je zrazu preč. A nakoniec zostávaš sám, bez nikoho, bez všetkých, bez seba. Stratíš to, čo si ceníš, cítiš sa utrápene, zničene, nič mi už nepomôže. Zostanem zúfalo sám. Prichádza smrť, prichádza z ničoho nič. Nikdy neplánovaná, nikdy vítaná, akoby zem vzplanula. A v nej ležíš. Popol si a na popol sa obrátiš. Šťastný? Si smutný? Si na lepšom mieste? Dúfam. Dúfam, že si niekde, kde ti je dobre, niekde, kde máš lásku, mier a pokoj. Niekde, kde môžeš behať v kvetinovom záhone, naháňať zajacov, váľať sa v čerstvej tráve... skákať s ušami a v očiach máš ten sladký pocit šťastia. Žuť si kosti a hárať sa s každou, čo ide okolo... Dúfam, že si na takom mieste. Snívať o lepšom zajtrajšku. Ty tam už si. Žiješ svoj sen. No my smútime. Ťažko predstaviť si, že ťa už nikdy neuvidíme, že ti na očkách už nikdy neuvidíme odlesk radosti, že ťa už nikdy nepohladkáme a ty už nikdy nezavrtíš svojím hnedým chvostíkom. Hoci vieme, že si stále v našich srdciach, chýbaš nám a vždy budeš. Strašná skutočnosť, že už nikdy nevylezieš zo svojej búdy a nezaštekáš, že už nezasvietia tvoje oči hravosťou. Prečo? Prečo to Boh dopustil? Prečo si ťa povolal? Tak skoro? Bol si s nami dlho, žil si s nami 9 rokov no nikdy si sa neobrátil chrbtom, hoci si nevedel rozprávať, vždy si bol oddaný svojmu pánovi... ako najvernejší. Náš milovaný Jerryno. Naša malá klobáska. Už si v tom svojom klobáskovom nebi. Spomíname na teba s láskou a so smútkom v očiach a dúfame, že si na lepšom mieste. Odkiaľ na nás môžeš vždy brešať s radostným pohľadom v očiach. Pokoj tvojej duši a zmierenie nášmu zármutku. Nikdy na teba nezabudneme- Forever.

 Vyznanie

0 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu