Krásny pocit, vznášať sa v oblakoch, vietor mi jemne rozfukuje vlasy, myšlienky. Telo sa vznáša hlboko niekde mimo času a priestoru. Lietam v oblakoch a uvedomujem si čoraz viac, čím chcem byť. Čiernou skrinkou v lietadle alebo Joggobelou. Naraz len padám rýchlo k zemi. Žalúdok sa mi točí. No dopadnem do jahodového sadu a sám som čerstvou jahodou. Putujem. No nie som však jahodou, ale sám sebou medzi jahodami.
Ochladzuje sa mi v mysli. Utekám. Som na pokraji síl. Padnem, ale bežím ďalej. Všade je tma. Počujem len ako mi chodidlá čvachtajú v blate a vlastný zrýchlený dych. Kropaje studeného potu mi stekajú po tvári. Srdce mi búcha. Príliš búcha. Bum- bum- bum. Ako keď bubeník určuje dračím veslárom tempo. Naraz ma len niečo zašliaplo. To je koniec...
Nie, nemôže to byť pravda, je to len sen a musím sa prebudiť. No namiesto toho cítim, ako mi obrovské chodidlo rozpučilo vnútornosti. Cítim páchnuce žalúdočné šťavy. Hlavu mi ide rozpučiť. Zobuď sa! No niečo sa pokazilo. Nefunguje to tak ako má. Sen nechce byť už len snom a chce vstúpiť do reality. Príliš sa chcem zobudiť a čoraz viac sa zabáram do hliny.
Naraz len vidím seba. Ležím v posteli. No nemôžem sa pohnúť. Som ako pripútaný v lietadle, čo o chvíľu spadne. Zhusťuje sa všade tma. Pred očami sa vznáša hmla. Ja som tá hmla? Podrobujem sa vyššej moci, už viac nevydržím zavriem oči a modlím sa za rýchle prebudenie zo spánku. No už sa nezobudím. Hovorím si to sám? Alebo mi to vraví zákerný hlas vedľa mňa, či moje vlastné tušenie? Zakopávam sa. Všetko ma páli. Vietor ustal, voda prestala špliechať. Slnko sa už neukázalo nad obzorom.
No stále ležím so zavretými očami bez pohybu a všetky pocity vystriedal odporný puch hnijúceho mäsa. Snívam? Či bdiem? Či som naozaj pochovaný živý medzi mŕtvymi? Naozaj taký živý? Nehýbem sa, červy si zo mňa robia hostinu. Som blázon medzi rybami?
Necítim už nič. Je len zima. Príšerná zima. Cítim sa, že som prešiel diaľku. Som ďaleko od domova a už sa nevrátim. Už som skončil. Prestal žiť a začal byť. Je to naozaj tak? Vracia sa mi čuch. Cítim jahody, počujem bzučať muchu pri uchu. Otvorím oči a hľadím na bledú stenu pred sebou. Nepamätám si, čo sa mi snívalo. Veď to bol hádam len nejaký nepodstatný nevinný sen.
Napínavý príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
..fascinuje ma ten sen..