Jeden deň sa všetko vyvíja fajn.
Dievča si lieta v oblakoch, je šťastné, má lepšiu náladu, dokonca sa aj dobre vyspí a sníva sa jej o zelenej lúke a podobných blbostiach. Proste je "takmer" zamilovaná. Prečo to slovo "takmer"? Bo to je takmer. Keďže si ona predsatvuje, aké krásne to bude, keď sa opäť stretnú, čo sa bude diať, ako sa jej dotkne..., nevidí, že stále je to len "takmer". Nič nie je úplne. Teda len v tejto fáze.
Celá natešená si zapne internet, sedí tam fakt že dlho, nie žeby to bol problém, vždy tam sedí dlho, ale teď tam sedí dlho kvôli jednému človekovi. Celý deň čaká, už píše aj takým ľuďom, ktorým v živote nie...až! Dlho očakávaný sa nakoniec dostaví. Prihlási sa. A ona čaká. Jej líčka nadobudnú červenú farbu, je taká šťastná...ale stále je to "takmer". Ešte stále jej nenapísal. Samozrejme, že mu píše ona. ako vždy sa ozve prvá. Odvetí jej na pozdrav a nastanú dva prípady:
A. chlapec sa viac nepýta, len sucho odpovedá na otázky, čím sklame dievča, ktoré sa však naďalej snaží s ním komunikovať
B. chlapec ma dostatok inteligencie a vedie debatu ďalej (mimochodom ten lepší prípad)
---- v oboch prípadoch však ani nie po pol hodine chatovania si napíše chlapec dievčaťu: "Sry, ale musím ísť, čau.", čo je úplne najsuchšia veta, akú môže napísať. No a dievča? Ostane tupo civieť do monitora a rozmýšľať, čo sa dá na to napísať.
Žeby: "Maj sa"? Áno, asi len to.
Ale však zajtra to bude lepšie, nemal chudák čas. uhm, jasne. je to takmer totožné s predchádzajúcim dňom, a, bohužiaľ, trvá to tak ešte dlho potom.
Čo tým chcel autor povedať? Neviem. Asi len toľko, že je možná chyba v internetovej komunikácii. bude to lepšie naživo. Nuž, ale ani naživo vám takýto chlapec typu A moc toho neporozpráva, no a typ B sa dnes hľadá ťažko. Aj keď ja už takého poznám
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.