Dovolil by som si nezákonne 3 odcitovať jeden citát z jednej teplej knihy ktorá je tak plytká a bez deju že ani neviem ako ju chcem dočítať. Ale citát bol pekný. „ Raz prišla žena za mudrcom s prsteňom a poprosila ho nech jej doňho vyryje slovo ktoré ju poteší v zármutku a varuje ju keď sa bude cítiť priveľmi šťastne. Vyryl jej tam „ to prejde“ ..“ Kurva. Kedy. To. Chce. Prejsť ?
Človek má nejaký pud sebazáchovy, ktorý ho má chrániť pred smrťou, ktorý v nás zmláti odvahu a zachráni nám život. Okej, môže to byť strach. Ak nechcem ublížiť blízkemu človeku, viem čo robiť nemám. Má to predsa logiku, toho človeka poznám a viem čo mu ublíži. Ako ale zabránim tomu aby som ublížil sám sebe ? Človek môže rozumieť statike, fyzike, chémií, logike ale samému sebe nerozumie aj keď tomu venuje neprimerane veľa času. Zaujímalo by ma, či taký psychológ plne rozumie svojej hlave. Ako zistí človek čo chce ? Dajme tomu že vyskúša všetko a zistí čo mu je po chuti ? Len sú veci ktoré sa len tak vyskúšať nedajú. Myslíte si že po tom túžite, tlačíte na pílu, hlavne nech sa to podarí. Podarí. Je to tam, kde to byť chcelo. Všetko je super, len akosi nie všetko je super ... Raz sa vynorí otázka „toto som chcel?“. Nechcel. Pridajme trápenie ktoré ma dovedie až do stavu kedy ma to všetko dožerie a poviem si že nebudem robiť už nič čo nechcem. Koniec. Spokojnosť. Ublížené. Áno hovorím o rozchode. Aby som neubližoval sebe, ublížil som tomu druhému. Bingo, prišli sme na to ako si neublížiť. Fakt takto ? Error 404, logic not found. A sme tam kde sme boli.
Moja skepsy plná hlava, vypotí ešte jednu myšlienku. Bordel v hlave je ako obyčajný bodrel na stole s tým že chaoticky rozmiestnené veci, ktoré zavadzajú majú medzi sebou súvis (ako veci na stole majú svoje miesto), súvis ktorý sa dokáže ešte aj meniť. Ako teda ten stôl upratať ak sa miesto určenia každej veci mení a aby toho nebolo málo ešte aj naväzuje na ostatné ? Áno kombinatorika. Poďme teda kdesi do CERN-u prehnať tú hlavu supercompom. Ide to vôbec upratať ? Jediné východisko, na ktoré som prišiel je iba, celý obsah stola zahodiť a začať ho zapratávať odznovu rovno na poriadok. Ide to vôbec ?
Pohľad do svojej hlavy by som prirovnal najskôr ku poslednému rýchloškoleniu ktoré som mal. Prvých 15 minút som dával pozor, sústredil sa, nerozumel ničomu až som sa zvyšok času díval von oknom. Ako sa ale dá v živote odraziť od tejto pseudoreality a „pozerať sa von oknom“ ? Asi fakt iba za použitia alkoholu
Ak to niekto vôbec prečítal, hádam som ho nezdemotivoval žiť.
Úvaha
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár