Zomreli sme v daždi,
v tmavom podroví môjho domu.
On odetý v čiernom plášti,
zabil ho konár stromu.

Prečo mám ruky od krvi?
kričala som zdesená...
a čo robím v tomto podkroví?
snáď niesom šialená...

Vstala som a šla k nemu,
už však nebol nádherný.
Vytrhol sa srdcu môjmu,
nemal mi byť neverný.

Teraz tu leží v mukách bolesti,
myš mu trhá vnútornosti.
Pohľadom skĺznem na dve kosti,
čo vytŕčajú zo slušnosti.

Posledný krát objímem ho,
veď ho stále milujem.
Ľahnem si pak k telu jeho,
tam aj ja sa zabijem.

Žiletka už pripravená,
prvé kvapky vytriskli.
Prečo nebyť unáhlená,
nič iné nemám na mysli.

Nocou nás unášajú démoni,
šťastní za svoje nové obete.
Našťastie niesme nervózni,
jeden z nich šepká mi: "idete".

 Blog
Komentuj
 fotka
drilo  4. 6. 2010 10:36
vau ... tak toto je fakt dobre
 fotka
mmonnikka  4. 6. 2010 13:45
dakujem
Napíš svoj komentár