Je tu tmavo celý deň. Ani som si nestihla všimnúť, že je pomaly noc. Piaty krát som sa sestry pýtala aký je dnes deň. Asi strácam pojem o čase.
Od rána mi na stene nad posteľou sedí komár. Nepohol sa celý deň. Plný mojej krvi. Plný mňa. Je to samička. A asi čaká kedy zdochne, či čo. Nechcela som ju zabiť. Pripomína mi teba. Má všetko zo mňa, sedí pri mne, celý deň ma sleduje a ja nemám silu odohnať ju. Zvláštne.
Vlastne celý deň je zvláštny. Ešte teraz si pamätám sen z poslednej noci. O tom ako som otcovi vysvetľovala v sne čo sa mi sníva. O mojich priateľoch, rodine, známych s čiernymi očami bez bielkov. Prenasledovali ma v tom snovom sne. Cez noc sa menili na tie monštrá a nič si nepamätali. Bála som sa. Kričala som. Len tak prestali. O červenom bicykli, plote, vysokej tráve a svadbe pri starom dome. O tom ako mi nikto neveril. A zas ma naháňali. Bol to len sen.
A ja neviem, či mám byť rada. Odráža všetko čo cítim a neviem pomenovať. Aspoň moje podvedomie pracuje správne. Vždy sa naň môžem spoľahnúť, zaručene vie kto som, ako sa cítim a čo chcem.
Taký zvláštny deň, keď cítim ako sa prirodzene odtrhávaš odo mňa, či ja od teba. Plynulý proces, všetko ide tak ako má. City chladnú, transformujú sa, prispôsobujú a už to nebolí. Je to ako hojenie. A vtedy príde moje vedomie. Ktoré chce tie bolestivé jazvy, chce teba, nechce ťa pustiť, nechce zabudnúť, pozerať sa na teba očami priateľa. Odchádza to čaro z teba. A tebe to nie je ľúto. Všetko má byť tak ako to je...
Ja zas robím problémy. Som sama. Nespokojná. A sama.
/Máte pocit, že Vám niečo uniklo? Pre intenzívnejší zážitok alebo pri čom som tvorila/:
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
udy1
19. 6.júna 2010 00:40
dal som ti jednu hviezdičku .. ktorá ale nehodnotí blog . ale vyjadruje smútok . nad prázdnym životom ..
Napíš svoj komentár