Nie vždy je všetko ružové, priesvitné a bez chrobákov.

Ležala som v bazéne na nafukovačke. Vlastne som len sedela a tvár si podopierala rukami. Videla som len ružovú, takú tú neónovú. A točila som sa. Stále dookola, pomaličky, asi hodinu v kuse. Ani hlava sa mi nezatočila.

Slnko pražilo. Len som tak rozmýšľala nad tým všetkým. Nad ním, nad tým, prečo som zas taká nahnevaná a nespokojná, keď mám všetko. Nad tým, ako moc ovplyvňuje môj svet a mne sa to páči, aj napriek tomu, že by sa mi to páčiť nemalo.

Spoločnosť mi robilo zopár chrobákov, nechcelo sa mi ich vyberať. Bola som namosúrená, mrzutá a smutná. A ja ani vlastne neviem prečo. Teda, tuším, ale kebyže si to priznám, tak to by bolo vrcholne trápne. Fakt nie je zdravá tá moja závislosť.

Tak a teraz tu sedím na posteli, s mokrými vlasmi a rozmýšľam nad tým, prečo život nemôže byť aspoň občas ružový, predvídateľný a bez chrobákov?

 Blog

7 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu