Po perfektnej smršti, dokonalé ticho.
Dopadá na nás ako všetky hriechy
čo sme spáchali minulé leto.
prestáva nás ťažiť na duši a pláva preč,
pomedzi stromy, domy, psov a mačky.
Unáša ich ako bezbranné mačence,
hriechy posledných mesiacov.
A ja viem, že pre mňa zložíš aj tie najťažšie skúšky.
Všetky dôkazy namiesto sľubov mi hádžeš do tváre.
Nemôžem sa brániť toľkej úprimnosti a čistote.
Nezaslúžim, nezaslúžim si ju.
Rozožierajú ma zvnútra, moje hriechy.
A ty bažíš po mne.
Ustupuješ ako veľmi sa len dá. Pre mňa.
Dáš mi voľnosť, obdiv, pochopenie.
Len aby si mohol byť so mnou.
Chcem si ťa vziať.
V tejto perfektnej smršti.
Miluj ma.
Som hriešna.
Vždy budeš moje číslo jedna.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
(aká náhoda opäť)