Spotenými dlaňami si šúcham stehná.
Sedím na posteli a rozmýšľam. Nečakané.
Ladne preskakujem tóny mojich zimomriavok.
Pripisujem veciam vždy väčšiu dôležitosť než ju majú v skutočnosti.
Ľudia sa radi cítia. Pre teba by som to spravila.
Rozpustila by som si vlasy, prestala šúchať kolená.
Usmiala sa.
Namiesto toho sa vznášam na jednej ruke.
Takmer ako baletka. Nie som. Nie sme.
Úzko. Na duši.
Lebo jadrom emócií je duša.
Existovať je niekedy krajšie ako naozaj byť.
Len tak sa vznášať na jednej ruke.
A druhou sa snažiť chytiť, to, čo vyplavia duše.
Uteráky vyschli. Už mi nie je zima.
Prestávame sa dotýkať našich jadier.
Namiesto toho si lakujeme nechty.
Už neprenikáme tak hlboko ako kedysi.
Len sa vznášame na jednej nohe, pri kraji
A snažíme sa pochytať tie zvyšky, čo nám ostali.
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
bonita
6. 5.mája 2011 05:47
Pripisujem veciam vždy väčšiu dôležitosť než ju majú v skutočnosti
Napíš svoj komentár