Všetky temné miesta, čakajúce na mňa.
Prichádzam. Už som skoro tam.
Vchádzam do tej tmy, už nie po špičkách.
Ale pevným krokom. Viem, že tam musím ísť.
Zatvoriť dvere. Ponoriť sa a nechať sa naplniť.
Prázdnom, tmou. Ničím. Vdýchnuť.
Vypnúť city.
Tak jednoduché. Iba byť.
Byť zlá a ubližovať.
Ponoriť sa a dotknúť sa dna.
Palcom na nohách. Byť sebecká.
A keď sa budem dotýkať toho dna.
Musím ich vypustiť.
Žijú vo mne. Požierajú. Nie vždy si s nimi rozumiem.
Musím ich doniesť. Zobrať so sebou na tie najtemnejšie miesta.
Je len jeden spôsob ako sa tam dostať.
Uspokojiť ich výkriky vo mne.
Lomcujú mojim telom a ja sa nevládzem brániť.
Tak im dám všetko čo chcú.
A potom ich zničím, skôr ako zničia ony mňa.
Nie som slabá.
Nedám im moju dušu ani telo.
Už viac nie. Nie. Nie!
Nechcem sa stať nimi.
Nechcem aby sa ony stali mnou.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár