Prechádzaš sa po dome a ja tiež. Vieš, predstavujem si to ako dve videá. Jedna kamera v tvojej izbe a druhá v mojej, aj napriek tomu, že sme od seba tak ďaleko. Sledujem, ako sa pohybujeme. Sme ako magnety? Pohnem sa ja, pohneš sa ty. Sadáš si za stôl, prihlasuješ sa, píšeš mi. Usmievaš sa. Líham si na posteľ. Odpisujem ti s notebookom na kolenách. Usmievam sa. Sme spolu.

Zavriem oči a prstom si prechádzam po perách. Iba tak zľahka. Je to takmer akoby si tu bol. Nie. Nie som smutná. Žiarim šťastím. Lebo myslím na teba. Mám na koho myslieť.

Už nečakám na lepší zajtrajšok, nerátam dni odkedy sme spolu. Nesľubujem si krajšiu budúcnosť od momentu, keď budeme môcť žiť spolu. Kto vie. Ja neviem. Nikto to nevie. Som spokojná. Teraz. Tu. Lebo mám teba. Lebo sa máme navzájom, nech je to už hocijak.

 Blog
Komentuj

3 komenty k blogu

1 
fotka
malapohroma  5. 7. 2010 19:13
uzasne to je.. nikdy ma nenapadlo mysliet takto
2 
fotka
udy1  5. 7. 2010 21:44
je krása že niekedy nemusíme byť ś´tastný aby sme sa tak cítili ..
3 
fotka
kikuska1  7. 7. 2010 13:27
uzasny blog, skvele vystihnutie pocitov..fakt vynikajuci
Napíš svoj komentár