Sledujem ľudí, sirény a ulice. Tie isté ulice.
Iba oblaky sa menia. Noc. Slnko.
Hviezdy ledva vidno. Nie ako u nás doma.
Takmer vôbec neplačem. Ani sa nedusím.
Tento raz to je iné.
Som stratená aj keď to tu poznám.
Som stratená aj keď nie som.
Som stratená aj keď naozaj nie som.
Za domom mám lesy. Chystám sa tam už týždne.
Mám strach. Ešte neprišiel ten správny čas.
Lámu sa mi prstene, nestíham autobusy.
Nie som spoločenská. Ešte naozaj neprišiel ten správny čas.
Piesok ma šteklí na pätách a jej hlas ma upokojuje.
Obklopujem sa všetkým v čom ho vidím.
Fotky, darčeky, spoločné zážitky.
Celé týždne behám v jeho tričku.
A zas sa učím plakať.
Svietim iba sviečkami.
Stojím na balkóne.
Leje sa.
A ja stále čakám na ten správny čas.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár