Odlietajú motýle.
Skrz dlhé prsty, snažím sa ich nevidieť.
Prezrádzam príliš veľa tajomstiev.
Odlietajú. Spútajú ma. Prebolia.
Tie farebné motýle.

Nesmiem stratiť okamihy.
Keď sme zastavili čas.
Sú príliš nepodstatné.
Aj tak nás napĺňajú celý život.

Nosím ich so sebou.
Každý jeden. Ako diamanty.
Sú tu navždy.
Nepodstatné.

Znudene vyháňam tie motýle.
Ukladám si na oči listy špenátu.
Tvárim sa že zatváram okná.
Že nič nestrácam.



Stratila som.
Potrebujem chvíľu, aby som sa mohla opäť nadýchnuť.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár