Možno je to tým, že chceme veľa, a možno tým že všetko máme. Túžime ešte po väčšej spokojnosti v živote. Nemáme ale nič. Čo je to peniaz? Čo je to materiál? Veci ktorými sa stále dopujeme, a nikdy nemáme dosť. Prekrývame nimi naše pocity prázdnoty. A čím väčšiu úzkosť pociťujeme, tým hrabeme viac..len aby nikto neodhalil to čo sa v nás skutočne skrýva..NIČOTA.
A možno by sme len potrebovali niekoho, kto by nás mal úprimne rád a chápal naše pocity. Možno tu taký človek aj bol, ale my sme ho poslali preč, lebo sme chceli niekoho lepšieho. Niečo viac. Dokazovať si, že my sme niečo viac..
Nikdy sa neuspokojíme s ničím, ale vždy sa budeme sťažovať. Nenávidíme ľudí, ale plačeme, že sa cítime sami. Nezaujímame sa o nikoho, ale chceme aby sa všetci zaujímali o nás.
To sme my. Stratení melancholici.
Blog
Komentuj
8 komentov k blogu
4
Prirodzene šťastní? To nie je nikto. Každý vníma svet trocha inak. Každý sme strojcom svojho šťastia. Keď sa budeš stále na niečo sťažovať tak šťastie nenajdeš ani keby ti ležalo pod nohami. Ak chceš byť šťastný rob to čo ťa šťastným robí. Robí ťa štastným to, že stále chceš viac?
Podľa mňa určite nie. Lebo keď budeš stále chcieť viac padneš na úplne dno. Treba sa vedieť naučiť žiť s tým čo máme a nie tým čo chceme.
Ale je pravda, že niekedy je treba padnúť na to dno aby sme zistili čo sme stratili a zistili, že sme boli "bohatí" ( je jedno v akom zmysle) a nevšimli si to.
Podľa mňa určite nie. Lebo keď budeš stále chcieť viac padneš na úplne dno. Treba sa vedieť naučiť žiť s tým čo máme a nie tým čo chceme.
Ale je pravda, že niekedy je treba padnúť na to dno aby sme zistili čo sme stratili a zistili, že sme boli "bohatí" ( je jedno v akom zmysle) a nevšimli si to.
5
Ja som mala tiež tieto sračkové stavy, bola som depresívnáááá a melancholickááááá, ničotááááá, melancholickéééé stavyyyy a blablabla. Potom sa raz môj starý otec, inak veľmi vnímavý, milý, zábavný a rozumný muž, ktorý má už čo-to odžité, no stále si zachováva dušu mládenca, povedal, že preto riešim takéto somariny, lebo mám čas, lebo nežijem naozajstný život, lebo nemám čo iné na práci, len sa sledovať, ľutovať a zameriavať sa na seba (@Grietusha , čau! ) a aj napriek tomu, že som tiež mala 17 alebo 18 rokov, bolo mi povedané, že som len upišťané, umrnčané decko, ktoré takmer vždy mali, čo chcelo, každý okolo neho chodil v rukavičkách a ktoré potrebuje poriadne po papuli a hneď ma melanchólia prejde.
A veru som po papuli dostala, nie fyzicky, ale metaforicky a môžem povedať, že ma tieto sračkové stavy prešli. A som rada, lebo sa cítim dobre, nesústreďujem sa len na seba, vnímam a som vnímaná inak, nielen sebou, ale aj blízkymi a celkovo sa mi žije príjemnejšie a milšie, než predtým.
A dedko mal pravdu. Úplne vo všetkom.
A veru som po papuli dostala, nie fyzicky, ale metaforicky a môžem povedať, že ma tieto sračkové stavy prešli. A som rada, lebo sa cítim dobre, nesústreďujem sa len na seba, vnímam a som vnímaná inak, nielen sebou, ale aj blízkymi a celkovo sa mi žije príjemnejšie a milšie, než predtým.
A dedko mal pravdu. Úplne vo všetkom.
6
Toto sú periodické stavy, teraz sú, potom prejdú.
Musíš si nájsť niečo, čo ťa bude baviť, nezávisle od toho, čo povedia iní ľudia. Nájsť niečo, čo ťa bude napľňať. Alebo čo tak niekam odcestovať, len tak.
Musíš si nájsť niečo, čo ťa bude baviť, nezávisle od toho, čo povedia iní ľudia. Nájsť niečo, čo ťa bude napľňať. Alebo čo tak niekam odcestovať, len tak.
7
Každý z nás má také stavy, keď začne pochybovať o význame všetkého okolo seba. Možno to tak musí byť, aby človek prišiel na nové životné myšlienky.
8
Emil Páleš - Angeológia dejín - píše o tom, ako sa ľudia v priebehu dejín inšpirovali tými istými myšlienkami. Teraz vyzerá nastala taká doba, keď ľudí nezaujíma nič. Je to doba smart-phonov a facebooku a preto je dnes taká hlúpa atmosféra medzi ľuďmi.
Napíš svoj komentár
prečo by mal mať niekto tak sebacentrického človeka mať rád?