...Je obdobie niekedy po Veľkej noci. Krásne zamračené počasie, depresia ako vyšitá. Rozmýšľam prečo vlastne... Už tu sa ukazuje moja chyba... Priveľa premýšľam...
Skľúčenosť ma už zožiera a tak sa idem vyventilovať. Beh mi spravil dobre. Polia posiate žltou nádherou ktorá sa jemne pohupuje vo vánku... Čerstvý vzduch po daždi mi vstupuje do pľúc a umocňuje silu vylúčeného endorfínu. Áno je to tak, mám to potvrdené vlastnou skúsenosťou, fyzická záťaž pomáha odbúravať depku. Problém je že len na chvíľu, kým sa nevrátim do bahna reality...
...Behanie sa pre mňa od vtedy stalo zdravou drogou. Jeden deň som si tak vyčerpaný sadol do vysokej trávy a začal premýšľať. Ani mi netrvalo dlho nájsť príčinu.. priam bije do očí...
Myslím, že väčšina ľudí pozná ten nepríjemný pocit že si na svete sám.. že mu chýba svetlo ktoré by mu dalo zmysel...
Mal som však šťastie. Pokým prišlo leto, depka zdarne odkráčala do zabudnutia...
I. Kapitola
...Prišlo leto. S ním ubudlo povinností, avšak pribudlo viac voľného času na zbytočné zmáranie sa.
...Našťastie som šiel na tábor. Povedal som si, OK sú tu štyri dievčatá v mojom veku...
Už sa mi nechce byť nečinný idem nato...
Postupne som si našiel čas i príležitosť porozprávať sa so všetkými...
Dve som vylúčil hneď na začiatku, keďže ich inteligencia a sociálne prejavy neboli na uspokojivej úrovni...
Zabudol som ešte spomenúť, že čo sa týka fyzickej stránky, všetky boli fajn, takže na tom mi fakt nezáležalo...
OK 50:50 čiže ostali ešte dve. Tu som sa teda vydal preskúmať jednu z nich. Keď som mal voľný čas, tak som s ňou písal, alebo aj rozprával. Zo začiatku bolo veľmi ťažké komunikovať s ňou, ale s využitím všetkého umu sa mi podarilo to, že koncom prázdnin už sama začala písať ona mne... Avšak, počas tohto písania som usúdil, že má na niektoré veci triezvy náhľad, no jej povaha ma totálne odpudzuje. Ostali sme preto kamaráti...
Správne ostala ešte posledná... Možno už tušíte, že práve tá mi bola osudná...
II. Kapitola
Vrátil by som sa teda späť na začiatok leta... Ako som už spomínal, snažil som sa oťukať si všetky dievčatá.. Táto však bola iná ako ostatné... poznal som to už na začiatku keď som sa s ňou rozprával tak ma to napĺňalo, smiali sme sa spolu, preberali vážne témy a ona sa ku mne správala tak ako ešte žiadne dievča... Bolo to pre mňa veľmi silné. Vždy keď ma uvidela usmiala sa na mňa... Bola taká milá, taká prirodzená prosto ako asi chápete, sympatie boli veľmi silné a ja arogantný hlupák som si myslel, že už ju mám...
Prišiel však istý problém.. Zrazu za ňou začal chodiť jeden chlapec... stále bola s ním so mnou sa už skoro vôbec nerozprávala... bol to pre mňa prisilný úder... Myslel som si že je už všetko stratené... počas jedného víkendu keď sme opekali, boli sme celú noc hore a vyzeralo všetko fajn... Ale potom zas prišiel ten chalan a ona sa s ním zavrela na tri hodiny do izby a rozprávali sa... Asi viete ako som sa cítil... Bol som úplne zdeptaný.. každý sa ma pýtal či mi niečo nie je... Bolo to strašné....
III: Kapitola
Neviem ako sa mi to podarilo prežiť... Deň nato prišiel ku mne bratanec a ja som mu o tom porozprával, keď som ho pustil na fb tak mu ONA napísala a on vyzvedal čo a ako. Ona mu povedala že dala tomu chalanovi košom. Zrazu som bol znova neskutočne šťastný... Pozval som ju von a bolo to ako pred tým, myslel som, že tou prechádzkou sa to začne... bohužiaľ...
Časom to vo mne dosť dozrievalo a bol som s ňou ešte pár krát von, až som sa odhodlal a pri jednom veľmi príjemnom stretnutí som sa jej otvoril a povedal čo cítim. Ona bohužiaľ povedala, že nechce kaziť naše priateľstvo... Rozumel som...
Čomu som nerozumel bolo, že som sa cítil fajn.. Keď som šiel domov, čakal som že sa nervovo zrútim, alebo niečo také... Ale bol to dobrý pocit. Precenil som to však a odvtedy je to už len horšie... Bolí ma keď s ňou nie som a ešte viac ak som. Ona mi hovorí, že chce priateľstvo. Ja jej hovorím, že dáva človeku umierajúcemu od smädu chlieb....
Otázka: Ako sa zbaviť depky a rozptýliť sa, aby som dokázal aspoň čiastočne zabudnúť ??...
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.