Neviem, či aj na Teba občas príde tá slabá chvíľka a zablúdiš do chvíľ, keď sme boli spolu. Je to už dávno, čo sme sa túlali ulicami ruka v ruke a s hlavami v oblakoch, však? Pamätáš si ešte, ako sme šli na naše prvé rande a nakoniec z neho bola katastrofa a ako sme sa nevedeli prestať smiať, keď sme si na to spomenuli? Alebo keď sme sa ešte ako deti bláznili v daždi a na druhý deň sme obaja skončili v posteli s horúčkou?
Teraz, keď kráčam tými ulicami, sú prázdne. Už nie sme deti. Vyrástli sme, zmenili sme sa, no pritom sme ostali stále rovnakí.
Všetko je inak a hoci sme si predtým mysleli, že je to nemožné, teraz ťa vídam s novou priateľkou a ja už druhý rok nosím jeho priezvisko. A po všetkých tých prekážkach, slzách a bolesti je dobré vidieť ťa s niekým iným. Je dobré vidieť tvoj úsmev a žiariace oči, keď sa na ňu dívaš. A chvíle, keď sme boli spolu, sa v takých momentoch zdajú byť neuveriteľne vzdialené.
Myslím si, že je to zázrak, že po tom všetkom sme stále priatelia. Je fajn vedieť, že sa na Teba môžem stále obrátiť, keď potrebujem pomoc. Teraz, keď s tebou a tvojou novou priateľkou kráčam ulicou a smejeme sa, príde mi to správne. A keď na Teba hľadím, som šťastná, že si našiel lásku svojho života a viem, že ty si šťastný, keď vidíš, že mám po svojom boku muža, ktorý ma miluje.
Takže po tom všetkom, sme teraz tak vzdialení, od toho, čo sme prežili, no máme spoločnú minulosť a možno práve jej vďačím za to, že sme v pohode.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár